krčma

(šenk)
miestnosť, kde sa predávajú a konzumujú najmä alkoholické nápoje. Zriaďovanie krčiem, na rozdiel od hostincov závislé od výčapného práva, patrilo k regálnym právam panovníka a postupne prešlo aj do rúk šľachty, cirkevných inštitúcií a slobodných kráľovských miest. Právo výčapu upravovalo v období feudalizmu predaj vína, piva a pálenky v malom, bez osobitného živnostenského oprávnenia. R. 1550 bolo povolené i zriaďovanie obecných krčiem, v ktorých poddaní mohli čapovať víno z vlastnej produkcie až pol roka (od Michala do Jura), kupované víno štvrť roka (od Michala do Vianoc). Od l7. storočia dochádzalo k rozličným kombináciám nájmov poddanskej a zemepanskej krčmy. Veľký rozmach krčiem nastal od polovice 18. storočia, keď zemepáni dali krčmu i výrobu liehových nápojov (pivovary, pálenice) do prenájmu židovským prisťahovalcom. Čapovanie či iné služby (jatka, obchod ap.) sa často spájali s úžerou. Krčma kombinovaná s obchodom (kde sa predávala soľ, haringy, sviečky, petrolej, tabak ap.) je známa ešte aj v 2. polovici 19. storočia. R. 1853 bolo zemepanské výčapné právo zákonom zrušené. Nariadením z r. 1876 sa výčapné právo priznávalo nielen šľachticom, ale aj urbariálnym obciam a obchodníkom. R. 1888 sa právomoc ohľadne čapovania presúvala výlučne do kompetencie štátu; právo výčapu liehovín sa udeľovalo formou koncesií. Popri negatívnych stránkach (alkoholizmus) treba poukázať na pozitívnu rolu krčmy pre fungovanie kultúrneho a spoločenského života v obci. V krčme sa hrávali ochotnícke divadlá, organizovali tanečné zábavy. Dôležitým miestom bola predovšetkým v živote mužov, ktorí sa v nej schádzali po práci, ale aj v živote mládeže. V krčme sa odohrávala aj časť krstinových a pohrebných obradov (kar). Súčasťou zábavy v krčme boli hazardné hry v karty, kolky, biliard ap.