koza

koza https://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru //www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg 9. októbra 2017 7. februára 2024

koza

hospodárske zviera z čeľade turovitých chované pre mlieko, mäso, prípadne kožu. Do 18. storočia bol chov kôz rozšírený najmä na severe Slovenska, miestami prevyšoval i chov oviec. Prevládajúcim spôsobom chovu bolo pasenie. V lete na noc a v zime kozy ustajňovali v maštali (väčšinou s iným dobytkom), kde sa aj kŕmili. Malé kozľatá si majitelia dochovávali od kôz pripúšťaných okolo 1. novembra k capovi. Pre nenáročnosť kozy na krmivo (preto bola kravou chudobných) sa jej chov rozšíril u chudobného vidieckeho i mestského obyvateľstva a vždy vzrastal v krízových obdobiach (napríklad po rekvirácii hovädzieho dobytka za 1. svetovej vojny). Od 60. rokov 20. storočia chov rýchlo zanikal, čiastočne sa udržal v horských oblastiach. V duchovnej kultúre je koza symbolom plodnosti, energie. Ako jedna z najstarších zoomorfných masiek vystupuje vo vianočných a fašiangových obchôdzkach, v rusínskych oblastiach aj vo svadobných hrách. Znázorňuje ju naruby obrátená kožušina s prišitými kozími, novšie baraními rohami, alebo drevená hlava s otváracou papuľou vedená na tyči;
označenie niektorých nástrojov alebo náradia na základe ich podoby so zvieraťom (kolovrat, motovidlo, zvíjak, stojan používaný ako podpera lešenia alebo pri pílení dreva);
označenie jedného typu plte.

AutorJuraj Zajonc

Pozri aj

Literatúra

Geryk, I.: Chov hospodárskych zvierat v strednej časti Púchovskej doliny a jeho význam v minulosti. In: Agrikultúra 10, 1971, 93-107.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
Podolák, J.: Poľnohospodárstvo a pastierstvo. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Bratislava 1969, 15-164.