plť

druh plávajúceho dopravného prostriedku, typ jednoduchého plavidla, kde absentuje trup. Pôvodným materiálom na zhotovenie plte bolo drevo, guľatina, trámy alebo dosky. Do začiatku 20. storočia sa plťami prepravovalo drevo i rozličný materiál po mnohých slovenských riekach v rámci vnútorného obchodu, a ďalej po Dunaji či Dunajci aj za hranicami Uhorska.
Jednotlivé typy pltí boli závislé od charakteru rieky, samotným stavebným materiálom- drevom, ako i rozličnými regulačnými zariadeniami na tokoch riek. Najprimitívnejším typom plavidla bola pltka, ktorá bola zložená zo 6–8 krátkych brvien. Na splavenie pltky stačil jeden človek-pltník, tieto typy boli rozšírené najmä na hornom Hrone, prítokoch horného Váhu a Oravy. K jednoduchým pltiam patrila koza z 10–15 zviazaných brvien, ktorú viedol tiež jeden, maximálne dvaja pltníci, tiež jedinka zbitá z 12–16 kusov dreva, na ktorej sa plavilo drevo, rezivo a iné náklady a viedli ju dvaja pltníci.
K zložitejším typom pltí patrili: zväzok zložený z dvoch spolu zviazaných pltí a trojka zbitá z dvoch samostatných pltí, medzi ktoré sa vsunula plť štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru. Takéto plte museli viesť dvaja i viacerí pltníci. Rozšírené boli na Váhu, Hrone i dolnom toku rieky Oravy. Najväčšou plťou na našom území bol cúg, zložený z dvoch zväzkov (dvojok alebo trojok) vzájomne spojených. Cúgy sa plavili len na dolnom toku Váhu. V pltisku v Komárne ho ďalším spájaním prispôsobili na plavbu ďalej dolu Dunajom. Na plavení sa zúčastňovalo až 7 pltníkov s 2 náhradníkmi.