plť

plť

plť 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

plť

druh plávajúceho dopravného prostriedku, typ jednoduchého plavidla, kde absentuje trup. Pôvodným materiálom na zhotovenie plte bolo drevo, guľatina, trámy alebo dosky. Do začiatku 20. storočia sa plťami prepravovalo drevo i rozličný materiál po mnohých slovenských riekach v rámci vnútorného obchodu, a ďalej po Dunaji či Dunajci aj za hranicami Uhorska.
Jednotlivé typy pltí boli závislé od charakteru rieky, samotným stavebným materiálom- drevom, ako i rozličnými regulačnými zariadeniami na tokoch riek. Najprimitívnejším typom plavidla bola pltka, ktorá bola zložená zo 6–8 krátkych brvien. Na splavenie pltky stačil jeden človek-pltník, tieto typy boli rozšírené najmä na hornom Hrone, prítokoch horného Váhu a Oravy. K jednoduchým pltiam patrila koza z 10–15 zviazaných brvien, ktorú viedol tiež jeden, maximálne dvaja pltníci, tiež jedinka zbitá z 12–16 kusov dreva, na ktorej sa plavilo drevo, rezivo a iné náklady a viedli ju dvaja pltníci.
K zložitejším typom pltí patrili: zväzok zložený z dvoch spolu zviazaných pltí a trojka zbitá z dvoch samostatných pltí, medzi ktoré sa vsunula plť štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru. Takéto plte museli viesť dvaja i viacerí pltníci. Rozšírené boli na Váhu, Hrone i dolnom toku rieky Oravy. Najväčšou plťou na našom území bol cúg, zložený z dvoch zväzkov (dvojok alebo trojok) vzájomne spojených. Cúgy sa plavili len na dolnom toku Váhu. V pltisku v Komárne ho ďalším spájaním prispôsobili na plavbu ďalej dolu Dunajom. Na plavení sa zúčastňovalo až 7 pltníkov s 2 náhradníkmi.

AutorKatarína Nováková

Pozri aj
Literatúra

Huska, Miroslav A.: Slovenskí pltníci: život práca a kultúra slovenských pltníkov. Osveta, Martin 1972.
Foltán, J.: Plavenie dreva a pltníctvo na Slovensku. Zborník LDaPM č. 5.

Preskočiť na obsah