komposesorát
majetkové spoločenstvo šľachty, najmä lesov, lúk a pasienkov, založené na dobovom feudálnom uhorskom práve. V modifikovanej podobe sa uchovalo i po zrušení poddanstva. Roľníci si od komposesorátu prenajímali pasienky a klčoviská. Komposesoráty vznikali dvoma hlavnými spôsobmi:
- v dôsledku dedičskej príslušnosti k spoločnému predkovi. Majetok sa síce rozdelil medzi jednotlivých dedičov, ale lesy, lúky a pasienky ostali v spoločnom vlastníctve, ktoré obyčajne spravoval najatý správca. Dôchodky i povinnosti určovala výška podielu jednotlivých spoluvlastníkov;
- drobnozemanský komposesorát, ktorý vznikol spravidla tak, že celá obec bola – obyčajne za zásluhy vo vojne – povýšená do zemianskeho stavu. Fungoval, podobne ako urbárska spoločnosť, na spolkovom princípe. Riadila ho výkonná rada podriadená valnému zhromaždeniu. Od urbáru sa líšil tým, že každý člen mal právo požiadať o vydelenie svojho podielu. Udialo sa to formou komasácie.
