humoristické rozprávanie
(žartovné rozprávanie, humorka, humoristická rozprávka)
termín sa používa bez zámeru žánrovo vymedziť určitý druh ľudových rozprávaní. Humorne založené môžu byť podania akéhokoľvek žánru: rozprávky o zvieratách (rozsiahly cyklus o medveďovi alebo vlkovi a o líške), novelistické rozprávky (o múdrej dcére), legendárne rozprávky (o putovaní Krista a svätého Petra po zemi), rozprávky čarovné (o čertovi vo vreci), niektoré historické povesti (o vojenskej ľsti), rozprávania zo života (lživé, chválenkárske príbehy z prvej svetovej vojny, poľovnícke alebo rybárske zážitky), ale aj paródie poverových poviedok (o domnelom strachu). Humoristické rozprávanie, humorka a ešte viac žart, anekdota sa od humoristickej rozprávky líšia tým, že ide o kratšie útvary. Obvykle nemajú jedinú pointu, ale môžu mať viac vrcholov. Tematicky sú si však všetky tieto druhy blízke, preto bývajú v katalógoch rôznych národov aj spoločne zaraďované. Humoristické rozprávania spolu s inými žartovnými príbehmi boli vždy veľmi populárne a dodnes sú živé. Napriek početnej frekvencii v ľudovej tradícii ich zberatelia v prvej polovici 19. storočia v širokom zábere neregistrovali. Dávali prednosť skôr čarovným rozprávkam, v ktorých sú humorné prvky zastúpené len minimálne.
termín sa používa bez zámeru žánrovo vymedziť určitý druh ľudových rozprávaní. Humorne založené môžu byť podania akéhokoľvek žánru: rozprávky o zvieratách (rozsiahly cyklus o medveďovi alebo vlkovi a o líške), novelistické rozprávky (o múdrej dcére), legendárne rozprávky (o putovaní Krista a svätého Petra po zemi), rozprávky čarovné (o čertovi vo vreci), niektoré historické povesti (o vojenskej ľsti), rozprávania zo života (lživé, chválenkárske príbehy z prvej svetovej vojny, poľovnícke alebo rybárske zážitky), ale aj paródie poverových poviedok (o domnelom strachu). Humoristické rozprávanie, humorka a ešte viac žart, anekdota sa od humoristickej rozprávky líšia tým, že ide o kratšie útvary. Obvykle nemajú jedinú pointu, ale môžu mať viac vrcholov. Tematicky sú si však všetky tieto druhy blízke, preto bývajú v katalógoch rôznych národov aj spoločne zaraďované. Humoristické rozprávania spolu s inými žartovnými príbehmi boli vždy veľmi populárne a dodnes sú živé. Napriek početnej frekvencii v ľudovej tradícii ich zberatelia v prvej polovici 19. storočia v širokom zábere neregistrovali. Dávali prednosť skôr čarovným rozprávkam, v ktorých sú humorné prvky zastúpené len minimálne.
Príbeh o štiavnickom Náckovi. Prevzaté z publikácie Gašparíková, V.: Ostrovtipné príbehy i veliké cigánstva a žarty. Humor a satira v rozprávaniach slovenského ľudu. Bratislava 1980, 43.
AutorViera Gašparíková
Pozri aj
Literatúra
Peřinka, F. V.: Veselé putovanie po Slovensku. Praha 1934.
Votruba, F.: Kniha slovenského humoru. Liptovský Sv. Mikuláš 1948.
Gašparíková, V.: Ostrovtipné príbehy i veliké cigánstva a žarty. Humor a satira v rozprávaniach slovenského ľudu. Bratislava 1980.
