šindliarstvo

šindliarstvo

šindliarstvo 800 672 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

šindliarstvo

domácka výroba drevenej krytiny – šindľov. Na území Slovenska bolo rozšírené v oblastiach s dostatkom dreva ihličnatých stromov. Šindle sa v rámci doplnkového zamestnania vyrábali na vlastnú potrebu aj na predaj, pretože sa používali tiež mimo oblastí budovania drevených stavieb, a to aj v mestách. V 16. storočí ich vyvážali aj za hranice územia Slovenska. Na pltiach ich dovážali do miest a rovinatých oblastí, rozširovali sa aj podomovým obchodom. Strom s rovným kmeňom narezali pílou na klátiky, ktoré mali dĺžku šindľov. Potom ich od stredu lúčovito štiepali sekerou na hrúbku šindľa. Šindle ďalej strúhali oberučným nožom na strúhacom stolci. Do hrubšej hrany šindľa nožom pažákom, pahovníkom vyrezali žliabok (žliabkovanie, fugovanie, paženie) na spájanie šindľov: do žliabka jedného šindľa sa zasunula úzka hrana nasledujúceho šindľa. V 20. storočí sa začali šindle vyrábať aj rezaním na pílach – šindliarkach. Výroba bola rýchlejšia, no trvanlivosť šindľov kratšia. V polovici 20. storočia sa výrobou šindľov zaoberali ešte na Kysuciach, Horehroní, Orave, Liptove, Spiši, aj v Gemeri a Šariši.

Nôž na paženie (vyrezávanie žliabku do šindľa) a lavica na uchytenie šindľov pri pažení. Heľpa (okr. Brezno), 1961. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba K. Fulierová.
Nôž na paženie (vyrezávanie žliabku do šindľa) a lavica na uchytenie šindľov pri pažení. Heľpa (okr. Brezno), 1961. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba K. Fulierová.

AutorJuraj Zajonc

Pozri aj
Literatúra

Apáthy, Š.: Šindliarstvo v okolí Bardejova. In: Slovenský národopis, roč. 2, 1954, 65-93.
Krpelec, B.: Bardejov a jeho okolie. Bardejov 1935.

Preskočiť na obsah