uhliarstvo

pálenie a predaj dreveného uhlia. Jeho počiatky na území Slovenska súvisia s rozvojom spracovania kovov (3. tisícročie pred n. l.). Uhlie sa najskôr pálilo v jamách, neskôr uložené na kopách – mílach, milieroch – rozličného tvaru. Spotreba dreveného uhlia rástla od 13. storočia s rozvojom hutníctva, od 17. storočia najmä s rozvojom hutníctva železa, v spojitosti s ktorým sa uhliarstvo udržalo do 20. storočia. Hutnícke podniky zamestnávali na túto výrobu osobitných pracovníkov – uhliarov. Uhlie pálili aj poddaní roľníci pre potreby panstva a obchodu. Pred pálením uhliari na vyrovnanom a vyčistenom mieste (šteť, štieť) poukladali väčšie napílené kusy dreva do míle tak, že v nej bola dutina so suchým raždím a tunel, ktorým ho mohli zapáliť. Mílu – okrem jej spodného okraja – prikryli lístím, zeminou a zapálili. Nechali ju rozhorieť a po 1-3 hodinách ju utesnili celú . Potom ju, podľa veľkosti, nechali tlieť 6–12 dní. Drevené uhlie transportovali a predávali vo vreciach alebo na vozoch. Uhliarstvo bolo doplnkovým zamestnaním obyvateľov na Horehroní, v Gemeri, Above, Šariši, Zemplíne.