chotárne sídlo

hospodárske, obytné alebo technické stavby v extraviláne obce. Väčšinou súvisia s poľnohospodárskou produkciou, mnohé sa viažu na funkcie ťažobného, priemyselného alebo nevýrobného charakteru. Vznikali od stredoveku do súčasnosti, najmä v súvislosti s kopaničiarskou kolonizáciou. Delia sa na sezónne (prevažne chotárne maštale) a stále (humná, kuriálne osady a prédiá, majere, roľnícke usadlosti, kopanice, lazy, štále, rale), technické stavby a usadlosti pri technických stavbách, hostince a krčmy, mýtne stanice a colnice, železničné stanice a strážne domy, kúpeľné a rekreačné osady, kláštory, obydlia drevorubačov, uhliarov a baníkov, obydlia niektorých sociálnych alebo etnických skupín (katovne, šarhovne, rómske osady a židovské getá), sídla súvisiace s ochranou feudálneho vlastníctva pôdy a s ubytovaním feudálovej rodiny a služobníctva (objekty spojené s ochranou štátneho územia). Poľnohospodárske chotárne sídla sú typickejšie skôr pre horské a podhorské, ako pre nížinné oblasti Slovenska. Proces premeny dočasných sídiel na trvalé, pokles trvalých na sezónne alebo proces ich zániku prebiehal podľa miestnych podmienok.