paličkovaná čipka
samonosný prelamovaný (priehľadný) úplet, zhotovený pletením (krížením a krútením nití) paličkami na podložke. Na územie Slovenska sa paličkovanie rozšírilo v 2. polovici. 16. storočia s baníckym obyvateľstvom z Nemecka. V neskorších storočiach bolo ovplyvnené pletením čipiek z Čiech i Talianska. Od 17. storočia sa v stredoslovenskej banskej oblasti aj v okolí Prešova pletenie čipiek (v literatúre označovaných ako banícke čipky) rozvíjalo ako významné doplnkové zamestnanie. V 19. storočí vznikali oblastné a lokálne varianty paličkovanej čipky aj v roľníckom prostredí (v literatúre označované ako roľnícke alebo sedliacke čipky). Na prelome 19. a 20. storočia bolo na Slovenku 18 oblastí alebo lokalít, v ktorých sa paličkovali väzbami, motívmi i farebnosťou osobité čipky. Na západnom Slovensku to boli tylové čipky z okolia Myjavy a Brezovej pod Bradlom, ktorých pletenie sa po 2. svetovej vojny rozšírilo do okolia Hlohovca, pásikové čipky z Hlbokého, Nového Mesta nad Váhom, pestrofarebné čipky zo Šoporne, Slovenského Grobu, Serede a jednoduché pásikové čipky z Topoľčian. Na strednom Slovensku to boli banícke čipky zo Starých Hôr, Španej Doliny, Hodruše a roľnícke čipky z Hontu, Novohradu a Liptova. Na východe Slovenska to boli čipky zo Spiša, Gemera, zo Soľnej Bane alebo zo Solivaru pri Prešove.