Gajdy, ako organická súčasť tradičného inštrumentára i celá gajdošská kultúra zastrešujúca všetky prejavy a vedomosti viazané na gajdy a ich použitie, reprezentujú dlhodobú a kontinuálnu hudobnú tradíciu prevažne roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva Slovenska. Ako významný kultúrno-historický jav, ktorého korene siahajú až do 14. storočia, sa na báze prirodzenej medzigeneračnej kontinuity zachoval dodnes. Svojou konštrukciou sú typy gájd na Slovensku súčasťou širších stredoeurópskych kultúrnych kontextov, avšak viaceré atribúty vnímame ako identifikačné znaky tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku, napríklad: technologické postupy pri výrobe gájd, estetické stvárnenie nástrojov, regionálne, lokálne i individuálne štýlové znaky gajdošskej interpretácie, piesňový a tanečný repertoár, rituály súvisiace s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd, texty gajdošských piesní i ľudovú slovesnosť spojenú s týmto nástrojom.
Predkladateľ
Cech slovenských gajdošov
Rok zápisu
2013
Certifikát číslo
KCTLK-RZ-NKDS-2012/011
Prvok bol v roku 2015 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva pod názvom „Gajdošská kultúra“.
