• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Tri nové prvky v národných zoznamoch nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

Tri nové prvky v národných zoznamoch nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

Tri nové prvky v národných zoznamoch nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska 2997 2000 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Modrotlač a horehronský spev sa dostali do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ocenená bola aj Škola remesiel ÚĽUV.

Bratislava, 28.1.2016 –  Modrotlač a horehronský viachlasný spev dnes boli slávnostne zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Škola remesiel ÚĽUV sa dostala do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Podujatie zorganizovalo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR.

MODROTLAČ

Modrotlač je indigom na modro farbená látka s tlačenými vzormi. Negatívne vzorovanie sa docieľuje tzv. rezervou – zmesou, ktorá zamedzuje zafarbeniu látky v mieste vzoru. Táto technika dekorovania látok sa dostala na územie Slovenska z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí, v priebehu 19. storočia prenikla aj do ľudového odevu a rozvetvila sa do regionálne i lokálne rozmanitých podôb. Okrem modro-bielej modrotlače sa vyrábala aj modrotlač so žltým, zeleným, bledomodrým alebo oranžovým dekórom. V polovici 20. storočia bolo na Slovensku činných viac ako 30 modrotlačiarskych dielní, ktorých produkcia smerovala prevažne na vidiek, do oblastí, kde sa ľudia odievali do kroja. S postupným zánikom využitia modrotlače v odeve a interiéroch domácností, a v súvislosti so zákazom súkromného podnikania, ich aktivita slabla.
V súčasnosti zohráva významnú úlohu v tejto oblasti Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré spolupracuje s výrobcami a podporuje pokračovanie farbiarskej tradície aj v inovatívnych podobách súčasného dizajnu.

HOREHRONSKÝ VIACHLASNÝ SPEV

Obce horehronského regiónu sa vyznačujú bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším patrí ľudový viachlasný spev, ktorý je charakteristický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi. Tradícia horehronského viachlasného spevu je spojená s priebojnosťou a vitalitou, prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo doosídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Hudobnú kultúru Horehronia ovplyvnilo aj náboženské cítenie jeho obyvateľov. Tento jav sa týka predovšetkým tých obcí, v ktorých sa dodnes praktizuje tzv. východný obrad. Okrem estetickej a umeleckej hodnoty predstavuje horehronský spev aj identifikačný prvok, prostredníctvom ktorého miestni obyvatelia deklarujú svoju príslušnosť k rodnej obci alebo regiónu.

ŠKOLA REMESIEL ÚĽUV

Pre tradičné rurálne prostredie na Slovensku bolo ešte v polovici 20. storočia príznačné samozásobiteľstvo. Ľudia sa snažili byť sebestační a väčšinu toho, čo potrebovali k živobytiu, saturovali z vlastných zdrojov. Boli zruční v rôznych ručných prácach, výrobných činnostiach alebo remeslách, ktorých výsledkom bola vysoko kvalitná produkcia. Na bohatú škálu prejavov ľudovej produkcie nadviazalo v roku 1945 Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ktoré malo systém ochrany tradičných technológií, postupov, vzorov a ich dokumentáciu zakotvenú v pracovnej náplni. Jeho pracovníci boli v neustálom kontakte s výrobcami, výrobnými strediskami, viedli zveľaďovacie kurzy. Ich pôsobenie viedlo k oživeniu niektorých, takmer už zanikajúcich, výrob a k uchovávaniu ich pôvodných regionálnych, či lokálnych špecifík. Na začiatku 90. rokov prešiel ÚĽUV od doškoľovania výrobcov k organizovaniu záujmových kurzov tradičných remesiel a výrob pre širokú verejnosť. Kurzy ponúka v celoslovenskom zábere, prostredníctvom troch regionálnych pobočiek v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zápis do reprezentatívneho zoznamu predstavuje ocenenie týchto mimoriadnych prvkov a praktík, ktoré sú uznávané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami a existujú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami. Prvky jestvujú v súlade s prostredím a historickým ukotvením spoločenstiev a poskytujú im pocit kontinuity a identity. Zároveň podporujú kultúrnu rozmanitosť a tvorivosť.
Zápis prvkov do národného zoznamu je základnou podmienkou pre uchádzanie sa o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva (UNESCO).

Zápis do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku predstavuje uznanie mimoriadnym programom, projektom a aktivitám, ktoré podporujú ochranu a rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva, sú uznávané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami a pretrvávajú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami. Zoznam najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku je vysokým spoločenským ocenením a zároveň nástrojom na popularizáciu činností, ktoré smerujú ku komplexnej starostlivosti o prvky nehmotného kultúrneho dedičstva. Predstavuje základný stupeň pre výber programov, projektov a aktivít, ktoré najlepšie odrážajú zásady a ciele Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva na medzinárodnej úrovni.

Fotogaléria zo slávnostného vyhlasovania zapísaných prvkov v Dvorane Ministerstva kultúry SR