V azerbajdžanskom Baku sa vo štvrtok 5. 12. 2013 rozhodlo hlasovaním o zapísaní Terchovskej muziky do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. V zozname sa nachádza už 257 prvkov, vrátane fujary.
Medzivládny výbor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva rozhodoval počas celého týždňa o tridsiatich medzinárodných nomináciách na zápis do svetového zoznamu. Terchovská muzika bola už v roku 2011 prijatá odbornou komisiou do Reprezantaívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, čo je podmienkou pre kandidovanie na zápis do svetového zoznamu.
Hlasovanie o zápise jednotlivých prvkov do Reprezentačného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva je sprevádzané silnými emóciami. Krajiny, ktoré očakávajú, že ich prvky budú zapísané do zoznamu, majú zväčša početné delegácie, ktoré sprevádzajú aj nositelia tradícií. Tie krajiny, ktoré nedostali odporúčanie poradného orgánu, ani expertov zasa zo všetkých síl diskutujú a bojujú aspoň o šancu doplniť, či opraviť nominačné spisy. Podľa vedúceho slovenskej delegácie Juraja Hamara sa v plnej miere aj na tomto zasadnutí ukazuje politický boj, v ktorom sa rôzne lobistické skupiny snažia získať podporu ostatných delegátov. Niekedy je úspešnejšia diplomacia, inokedy zasa nezávislý názor expertov na nehmotné kultúrne dedičstvo.
Nominačný spis pre zápis prvku Terchovská muzika bol veľmi kvalitne spracovaný a mal vynikajúce hodnotenie aj od odborníkov, aj od poradného orgánu Medzivládneho výboru UNESCO. „Od rána sme všetci netrpezlivo očakávali, kedy príde na rad Slovensko. Asi hodinu po začiatku rokovania bol auditóriu prezentovaný prvok Terchovská muzika. Po prednesení hodnotiacej správy, ktorá odporučila Terchovskú muziku zapísať do zoznamu, bol prvok Terchovská muzika bez pripomienok zaradený do prestížneho zoznamu UNESCO,“ hovorí Hamar.
Vedúci slovenskej delegácie poďakoval UNESCO za celý proces hodnotenia, ocenil podporu expertov a poďakoval ministerstvu kultúry a turizmu Azerbajdžanu za milé prijatie, príjemnú atmosféru i vynikajúcu organizáciu celého 8. zasadnutia Medzivládneho výboru pre NKD UNESCO. Po ďakovnej reči nasledovala živá prezentácia nebeskej muziky z Terchovej pred viac ako 800 delegátmi zo 100 krajín sveta.
Terchovsnká muzika je ústne tradovaná hudobná kultúra terchovskej komunity, ktorá je špecifická originálnym kolektívnym vokálnoinštrumentálnym prejavom. Predstavuje mimoriadne osobitý nástrojový štýl ľudovej hudby, spojený s charakteristickým spevným a tanečným prejavom, viazaným na jednu lokalitu a jej širšie okolie. Pojmom terchovská muzika sa neoznačuje iba charakteristické inštrumentálne obsadenie s malou dvojstrunovou basou, ale aj celá príslušná hudobná tradícia. Tá je úplná iba spolu s piesňovým repertoárom, s ľudovým tancom terchovská krútená, resp. čardáš, s vlastným hudobným štýlom a interpretmi, ktorí ju pokladajú za kľúčovú súčasť svojej kultúrnej identity a produkt svojej duchovnej výbavy.
Prvé priame dôkazy o existencii terchovskej muziky sú z prelomu 19. a 20. storočia, keď v osade Kvočkovia pôsobila terchovská trojčlenná hudba nazvaná „Kvočkovská muzika“. Už v roku 1935 bola terchovská „Ištvaniarska muzika“ Franca Baláta zaznamenaná slovom aj obrazom vo filme Jánošík režiséra Martina Friča. V 80-tych rokoch slovenský etnológ a režisér Martin Slivka zdokumentoval hudobnú kultúru Jánošíkovho kraja vo filmoch Terchovská muzika a Muchovci.
Terchovská muzika patrí k tým javom nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorých sa podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú, medzigeneračnú komunikáciu pri odovzdávaní.
