Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlásilo v auguste roku 2012 výzvu na predkladanie nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a do Reprezentatívneho zoznamu programov, projektov a aktivít, ktoré najlepšie odrážajú zásady a ciele dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva.
Odborná komisia posúdila všetky navrhované prvky a na svojom zasadnutí dňa 18. 4. 2013 rozhodla o zaradení nasledovných prvkov do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska:
ČIČMIANSKE ORNAMENTY
Identifikačné číslo: KCTLK-RZ-NKDS-2012/4
Predkladateľ: Obec Čičmany
Čičmianske ornamenty majú v historicko-kultúrnej tradícii Slovenska významné miesto a vstúpili do širšieho povedomia ako národno-reprezentatívny prvok. Výzdoba čičmianskych domov sa inšpiruje v bohatej tradícii miestnej výšivky s geometrickým vzorom, tzv. „žilinského šitia“. Do popredia vystúpila najmä po požiari obce, keď sa tu v dvadsiatych rokoch minulého storočia začali stavať a zdobiť z iniciatívy architekta Dušana Jurkoviča nové domy. Aj keď majstri, ktorí ich stavali, neboli vždy obyvatelia obce, výzdoba domov už bola záležitosťou miestneho obyvateľstva. Maľby sa robili bez predkresľovania, spočiatku bielou hlinkou, neskôr vápnom. Čičmiansky ornament na domoch, ako reprezentant regionálnej a lokálnej dekoratívnej tradície, ozvláštňuje obec a robí ju i v súčasných podmienkach civilizačného vývinu Slovenska atraktívnou. Aj keď čičmiansky ornament nie je až tak ojedinelým a jedinečným kultúrnym prejavom výtvarného cítenia v rámci celej krajiny celkom určite v Čičmanoch dosiahol vysokú úroveň výtvarnej štylizácie, ktorá sa v takej kompaktnej podobe nezachovala v žiadnej obci na Slovensku. Vyhlásenie časti obce v roku 1977 za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry i záujem súčasných obyvateľov o tento prvok kultúrnej histórie vytvárajú predpoklady pre jeho ďalšie pretrvávanie.
BANSKOŠTIAVNICKÝ SALAMANDER
Identifikačné číslo KCTLK-RZ-NKDS-2012/6
Predkladateľ: Mesto Banská Bystrica
Tradícia salamandrových sprievodov je špecifickým a ojedinelým prejavom nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ktorý sa formoval v kontextoch 150 ročnej histórie Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Jeho význam znásobuje i skutočnosť, že tradičná kultúra Slovenska mala skôr dedinský charakter, zatiaľ čo tradície banskoštiavnického salamandra vychádzajú z urbánneho prostredia a jeho interetnických súvislostí (nemeckí kolonisti). Stáva sa tak dnes i významným prejavom multietnickej a multikultúrnej histórie mesta, na ktorú súčasná tradícia salamandra nadväzuje. Pôvodný obradný sprievod s fakľami a kahancami bol súčasťou významných medzníkov v živote študentov Baníckej akadémie. Postupne sa stával identifikačným znakom celého baníctva v meste a okolí. V sprievode sú sprítomňované slávne udalosti histórie mesta (založenie mesta objavením rúd, turecké vpády a i.), démonologické postavy späté s baníckou prácou pod zemou i významné osobnosti a figúrky mestského spoločenského života. Zápis Banskej Štiavnice na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO dáva salamandru významnú kultúrnu a spoločenskú hodnotu pri tvorbe identity mesta. Na jeho príprave a realizácii sú účastné všetky vrstvy i vekové kategórie miestneho obyvateľstva. Koná sa pravidelne v termíne Dňa baníkov v uliciach Banskej Štiavnice za veľkého záujmu obyvateľov i návštevníkov mesta.
TRADIČNÉ BÁBKARSTVO NA SLOVENSKU
Identifikačné číslo KCTLK-RZ-NKDS-2012/10
Predkladateľ: Slovenské centrum pre tradičnú kultúru
Tradičné bábkarstvo na Slovensku je ojedinelá súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska. Prvé zmienky o účinkovaní bábkarov na Slovensku sú zo 17. a 18. storočia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia už bolo bábkarstvo, vďaka kočovnému životu jeho interpretov, rozšírené po celom Slovensku. Spolu s ním vznikali i rezbárske dielne (Banská Hodruša, Lisková, Štiavnické Bane, Rajec), kde sa bábky vyrábali. Tradičné bábkarstvo predstavuje významnú súčasť domácej literárnej a divadelnej tradície. Pôvodný bábkarský repertoár vychádzajúci z európskych importovaných vzorov prechádzal v slovenskom prostredí veľmi skoro procesom folklorizácie a obohacoval sa nielen o špecifické domáce jazykové a tematické prvky, ale i vlastnú typológiu postáv a výtvarné poňatie bábok. Dodnes je tradičné bábkarstvo živou súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva tejto krajiny, predmetom záujmu vedeckých osobností a spoločenských inštitúcií, ktoré ho spolu s jeho interpretmi propagujú na Slovensku i v zahraničí.
GAJDY A GAJDOŠSKÁ KULTÚRA NA SLOVENSKU
Identifikačné číslo KCTLK-RZ-NKDS-2012/11
Predkladateľ: Cech slovenských gajdošov
Gajdy, ako organická súčasť tradičného inštrumentára, i celá gajdošská kultúra, zastrešujúca všetky prejavy a vedomosti viazané na gajdy a ich použitie, sú významným prvkom tradičnej ľudovej kultúry Slovenska. Z historického hľadiska reprezentuje gajdošská kultúra dlhodobú a kontinuálnu hudobnú tradíciu prevažne roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva Slovenska. Ako významný kultúrno-historický jav, ktorého korene siahajú až do 14. storočia, sa na báze prirodzenej medzigeneračnej kontinuity zachoval dodnes. Typy používaných gájd síce nemožno vytrhnúť zo širších stredoeurópskych kultúrnych kontextov, ale viaceré ich atribúty sa dajú vnímať ako identifikačné znaky tradičnej ľudovej kultúry Slovenska, napr.: špecifické technologické postupy a estetické stvárnenie pri výrobe nástrojov, regionálne, lokálne i individuálne štýlové znaky gajdošskej interpretácie, autochtónny piesňový a tanečný repertoár. Celkom prirodzene sa stali gajdy a s nim spojená gajdošská kultúra aj predmetom záujmu popredných vedeckých pracovníkov, umeleckých súborov i médií. Existujúci „Cech slovenských gajdošov“, spolu s výrobcami gájd, hudobníkmi i početnou skupinou amatérskych umelcov sú zárukou pretrvávania tradície gajdošskej muziky i výroby hudobného nástroja na Slovensku.
