zástava

kus textilu symbolického významu pripevňovaný k žŕdke alebo rahnu. Najstarším druhom zástavy v Európe je rímske vojenské vexillum (červená zástavka na priečnom rahne upevnenom na žrdi), na formu ktorého nadviazala cirkevná zástava i ornamentník. Od raného stredoveku sa používali ako identifikačné symboly úzke zástavky s ležato zobrazenými erbovými znakmi, pripevnené k žrdiam bojových kopijí. Vlajka (voľný kus textilu vyťahovaný na stožiar) vznikla v období 2. križiackej výpravy, keď sa lode smerujúce do Svätej zeme označovali vlajkami s erbovými znakmi vojvodov. Neskôr sa tento zvyk preniesol aj na súš (vztýčenie vlajky na hrade oznamovalo, kto ho má v rukách, ap.). V tradičnej kultúre mali význam zástavy spolkov a profesijných skupín (cechová, banícka zástava, zástava hasičského, mládeneckého spolku a i..), svadobná zástava i zástava pri dožinkoch.