zásobnica na obilie

objekt alebo nádoba na uskladnenie vymláteného obilia. Delili sa na: prenosné zhotovené z hliny, zo slamy, vydlabané z kmeňa stromov, kôry stromov, prútia, kresaného dreva, dosák, prípadne improvizované nádoby (sud, väčší hrniec) a neprenosné (obilná jama a drevený priečin stabilne osadený v sýpkach, komorách, na povalách a pod.). Archeologický a historický materiál dokladá ich starobylosť a dlhé stáročia používania ich funkčnosť. Tam, kde boli vhodné podmienky na budovanie obilných jám (západné, juhozápadné Slovensko a južný Zemplín), uchoval sa tento spôsob uskladnenia obilia aj v 20. storočí. Nevhodná pôda a dostatok ražnej slamy (v okolí Krupiny, Ipeľskej pahorkatiny, v Honte a Novohrade) podmienili používanie slamených zásobníc, ktoré boli dostupné aj sociálne najslabším vrstvám dedinského obyvateľstva. V horských oblastiach Slovenska sa na uskladnenie využívali predovšetkým drevené súseky. Koncom 19. a začiatok 20. storočia zanikalo využívanie tradičných zásobníc na obilie. Lepšie situovaní roľníci si začali budovať stabilné drevené priečiny v komorách a sýpkach. V murovaných domoch so strechami z nehorľavej krytiny sa obilie voľne rozsypávalo alebo vo vreciach ukladalo do podstrešných priestorov. Tieto spôsoby uskladnenia obilia, ktoré kapacitne viac vyhovovali ako tradičné zásobnice, sa udržali až do kolektivizácie poľnohospodárstva.