výpomoc

poskytovanie pomoci pri činnostiach a v životných situáciách, ktoré boli časovo i z hľadiska materiálneho vybavenia pre jednotlivca (rodinu) nezvládnuteľné alebo neúmerne náročné. Výpomoc sa poskytovala dobrovoľne a bezplatne (odmenou bolo nanajvýš pohostenie). Posilňovala v účastníkoch vedomie spolupatričnosti a zabezpečenia. Vrátenie výpomoci bolo normatívne určené, porušenie malo za následok sankcie (ohováranie, odmietnutie pomoci). V prípade nešťastia (vyhorenie) sa výpomoc z rovnocenných vzťahov vzájomnej návratnosti presúvala do pozície daru, almužny. Ako jeden z druhov spoločných prác mala umožniť či urýchliť prácu v prospech jednotlivca (rodiny), v minulosti i kolektívu, obyčajne pri sezónnych prácach na poli, súrnych domácich prácach, príprave rodinných osláv či stavbe domu, budov. Okrem hospodárskej pomoci výpomoc uspokojovala aj komunikačné, spoločenské a zábavné potreby účastníkov (žarty, piesne, rozprávania, tanec). Je živou inštitúciou i v súčasnosti.