spoločné práce

aktivity spoločenstva ľudí (združených na príbuzenskom, teritoriálnom, hospodárskom, záujmovom a inom základe), vykonávané v prospech jednotlivca, rodiny či pre spoločný úžitok. Medzi spoločné práce patria činnosti zahrnuté pod pojem vzájomnej výpomoci (lúpanie kukurice, mlátenie, stavba domu ap.) a spoločné aktivity, organizované predstaviteľmi rôznych spoločenstiev, združení a spolkov (hospodárske práce na nerozdelenom majetku, stavba budov, úprava ciest, pasienkov ap.). Ich cieľom bolo poskytnúť pomoc, urýchliť priebeh práce, realizovať určitú činnosť v záujme všetkých členov spoločenstva či združenia. Spoločná účasť dávala priestor i zábave a posilňovala v účastníkoch vedomie spolupatričnosti (priadky, páračky). Spoločné práce sa vykonávali dobrovoľne a bezplatne. Nepatrila k nim činnosť, za ktorú sa zjednávala mzda či iná forma odmeny. V širšom zmysle patrili medzi ne i svojpomocné aktivity. Organizovali a riadili ich volení predstavitelia či poverení členovia inštitúcií, spolkov, združení. Časom sa vyvinuli špecifické postupy: podiel práce a forma účasti sa prispôsobovali početnosti rodín, ich majetkovým pomerom, vybaveniu hospodárstva (napríklad chudobnejší robili manuálnu prácu, gazdovia pracovali s poťahom, počet odpracovaných dní sa riadil veľkosťou vlastníctva v spolku, vdovy, osamelí a telesne postihnutí ľudia boli od účasti oslobodení atď.). Každá lokalita mala systém spoločných prác prispôsobený svojim pomerom. Vedenie obce organizovalo obecné spoločné práce pri stavbe a údržbe obecných ciest, chotárnych znakov, mostov, budov, zbere krmiva pre plemenné býky, pomocnom strážení obce a podobne. Urbársky spolok riadil spoločnú ťažbu dreva, udržiavanie a vysádzanie lesa, čistenie pasienkov a studničiek, opravu poľných ciest. Podobne sa vykonávali spoločné práce v pasienkových spolkoch, cirkevnej obci či profesijných zoskupeniach.