vyhňa

vyhňa

vyhňa 800 799 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

vyhňa

(kužňa, kuzňa, kuzeň, kováčňa, šmikňa)
stavba slúžiaca na kováčsku výrobu a podkúvačsvo. Vidiecke vyhne boli malé, jednopriestorové drevené, kamenné, tehlové stavby štvorcového pôdorysu. Stáli pri ceste, v strede alebo na okraji dediny, v rozptýlenom osídlení v intraviláne obce pri usadlosti alebo ako súčasť hostinca na obchodnej ceste. Vo vyhni sa oproti dverám, v strede alebo v rohu nachádzalo murované otvorené ohnisko. Pri ňom boli na boku alebo na povale kožené mechy na rozdúchavanie ohňa, ovládané ručne alebo nohou. Stála tam aj nádoba s vodou na kalenie železa. Pred ohniskom bola na drevenom podstavci nákova a kladivá. Ďalšie nástroje (kliešte, sekáče, nástroje na podkúvanie dobytka a i.) boli zväčša zavesené na stenách. Pod malým oknom bol zvyčajne stôl s vŕtačkou a zverákom. Prítmie vyhne umožňovalo posudzovať odhadom teplotu kovaného železa podľa jeho farby. Priestor pred vyhňou slúžil na podkúvanie koní, dobytka a na prácu s rozmernými výrobkami. Pri vyhni bývala aj malá ohrada pre vola pri podkúvaní (škola volov). Vyhňa mala vo vidieckom spoločenstve okrem výrobnej funkcie aj úlohu strediska výmeny technických skúseností, získavania informácií od prichádzajúcich osôb. Bola miestom stretávania sa mužov i veterinárnej pomoci ťažným zvieratám.

Vnútorené zariadenie vyhne. Stredné Plachtince (okr. Veľký Krtíš), 1976. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto T. Ševčíková.
Vnútorené zariadenie vyhne. Stredné Plachtince (okr. Veľký Krtíš), 1976. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto T. Ševčíková.

AutorIgor Krištek

Literatúra

Krištek, I.: Zrubové kováčske vyhne na Orave. (Príspevok k štúdiu kováčskych výrobných stavieb.) In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 63, 1969, Etnografia 10, 83-107.

Preskočiť na obsah