vrša
(baňa, klonka, koš, vrška, zvršek)
jednoduchý rybársky pletený nástroj. Patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie rybárske nástroje na svete, známe už pred naším letopočtom všade tam, kde sa vyskytovalo rybárstvo, či už riečne (sladkovodné) alebo morské. Vrša bol z prútia (najčastejšie vŕbového) upletený valec, ktorý bol na jednej strane otvorený a vystužený silnejším prútom, na druhej strane uzavretý, zviazaný tenkým prútikom. Túto stranu bolo možné po love otvoriť a ryby vysypať. Do voľného otvoru bolo vložené lievikovité prútené hrdlo, ktoré sa dovnútra zužovalo a zabraňovalo úniku chytených rýb. Veľkosť vrše závisela od druhu rýb určených na lov. Dĺžka sa pohybovala od 120–200 cm, šírka 50–80 cm. Z typologického hľadiska ich možno deliť podľa tvaru otvoru. Na Slovensku bol najbežnejší kruhový, ale boli aj polkruhové, oválne a štvorcové. Osobitný typ tvorili sieťové vrše, ktorých obal nebol z prútia, ale zo sieťoviny. Vrša bola typickým nástrojom zátvorového rybárstva – nastavovala sa do prietokov, priepustov hrádzí, prípadne sa z viacerých vrší pripravil samostatný zátvor. Lovilo sa ňou v menších i stredných vodách, ale aj na Dunaji.
jednoduchý rybársky pletený nástroj. Patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie rybárske nástroje na svete, známe už pred naším letopočtom všade tam, kde sa vyskytovalo rybárstvo, či už riečne (sladkovodné) alebo morské. Vrša bol z prútia (najčastejšie vŕbového) upletený valec, ktorý bol na jednej strane otvorený a vystužený silnejším prútom, na druhej strane uzavretý, zviazaný tenkým prútikom. Túto stranu bolo možné po love otvoriť a ryby vysypať. Do voľného otvoru bolo vložené lievikovité prútené hrdlo, ktoré sa dovnútra zužovalo a zabraňovalo úniku chytených rýb. Veľkosť vrše závisela od druhu rýb určených na lov. Dĺžka sa pohybovala od 120–200 cm, šírka 50–80 cm. Z typologického hľadiska ich možno deliť podľa tvaru otvoru. Na Slovensku bol najbežnejší kruhový, ale boli aj polkruhové, oválne a štvorcové. Osobitný typ tvorili sieťové vrše, ktorých obal nebol z prútia, ale zo sieťoviny. Vrša bola typickým nástrojom zátvorového rybárstva – nastavovala sa do prietokov, priepustov hrádzí, prípadne sa z viacerých vrší pripravil samostatný zátvor. Lovilo sa ňou v menších i stredných vodách, ale aj na Dunaji.
Vrša. Nedatované. Prevzaté z: J. Mjartan: Ľudové rybárstvo na Slovensku. Bratislava, 1984. Neautorizované.
AutorPeter Slavkovský
Pozri aj
Literatúra
Mjartan, J.: Ľudové rybárstvo na Slovensku. Bratislava 1984.
Mjartan, J.: Rybárstvo. In: Horehronie I., Bratislava 1969, 229-274.
