pytliactvo

(rapšictvo)
nedovolené chytanie a zabíjanie zvierat. Od 11. storočia začalo na území Slovenska obmedzovanie lovu a jeho právo sa spájalo s vlastníctvom pôdy. Za pytliakov boli považovaní príslušníci spoločenských vrstiev, ktorí sa zaoberali lovom, hoci nevlastnili pôdu. Táto činnosť, v národopise označovaná ako ľudové poľovníctvo, bola vždy prísne postihovaná. A to aj vtedy, ak poddaný zabil zviera v sebaobrane alebo pri ochrane svojho majetku. Pytliaci (rapšici, raušici) sa pred lovom niekedy maskovali (natieranie tváre sadzami, preobliekanie sa), aby ich nikto nepoznal. Lovili na odľahlých miestach, často v noci, alebo ak nebol v revíri hájnik. Pri love používali pasce i strelné zbrane, často vlastnej výroby. Zabité zviera rozrezané na kusy odnášali vo vreciach, kapsách, príp. v druhom ulovenom zvierati. Zver ulovenú cez deň zarúbali (ukryli do čečiny) a v noci odniesli.