viničný nôž

(vinohradnícky nôž)
nástroj na rez letorastov na viničnom pníku jeho kultiváciu. K základným kultivačným zásahom vykonávaným na viničnom pni patrilo usmerňovanie letorastov pomocou rezu, vykonávaného od staroveku až do konca 19. storočia viničnými nožmi rôznych typov. Za najstaršie doklady o používaní viničných nožov z územia Slovenska môžeme považovať až nože z 8. a 9. storočia zo skladu v Moravskom Jáne a neskoršie nálezy z 12. a 13. storočia z náleziska v Bohatej. Rozlišujeme dva základné typy nožov- so sekerovitým výčnelkom na chrbte čepele a druhý typ bez výčnelku. Ľudové názvy nástroja dobre vystihujú jeho tvar i funkciu. Všeobecne rozšíreným termínom bol kosier. Na západnom Slovensku boli známe výrazy ako šnicár, knihp, habán. V Honte a Novohrade sa používal termín vínny nôž. Na východnom Slovensku bol známy pod názvami krivi nuž, rezak, nuž na vinne pňaki. Sekerovitý výčnelok sa nazýval kresačka alebo nakáľač. Viničné nože vyrábali kováči, Rómovia a habáni vo svojich nožiarskych dielňach. Často ich zhotovovali prekovaním a opätovným kalením staršieho materiálu, najmä kôs. Kováči na ne niekedy vybíjali drobné ozdobné motívy alebo iniciálky majiteľov.
Nože sa používali na pravidelný jarný rez viniča, výčnelok slúžil na odstraňovanie odumretých častí viniča a parazitov v kôre. Rez viniča bol veľmi dôležitý pre plodnosť v ďalších rokoch, preto túto prácu vykonával spravidla gazda sám. Od konca 19.storočia nadobudli pri modernizácii technológií prevahu vinohradnícke nožnice.