vinica

vinica

vinica 800 821 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

vinica

(vinohrad)
pozemok vysadený viničom hroznorodým. Vinice mali v rámci obrábanej pôdy špecifické ekonomické a majetkovoprávne postavenie. Bolo to spôsobené vyšším ekonomickým výnosom v porovnaní s ostatnou poľnohospodárskou pôdou a vysádzanými plodinami. Z toho vyplývali ďalšie osobité majetkovoprávne vzťahy medzi majiteľmi a užívateľmi pôdy. Z tohto hľadiska sa vinice vo feudalizme delili na viacero typov. Poddanské, kde patrili vinice mešťanov, cudzích majiteľov a poddaných roľníkov; zemepanské a vinice rôznych, najmä cirkevných inštitúcií ( kláštorov a špitálov). V kapitalizme boli vinice už majetkom veľkostatkov, podnikov a spoločností i samotných roľníkov (vinohradníkov).
Vinice sa zakladali na slnečných stráňach, v podhorí, a na svahoch nevhodných na pestovanie iných plodín, na kamenistej pôde a po fyloxére aj na pieskoch južných rovín. Plochy osadené viničom sa nazývali viničná hora a jej jednotlivé časti (trate, hony, záhony) boli zvyčajne pomenované miestnymi chotárnymi názvami: Šajby, Lefteky, Kolébky, Mittelberg, Sonnenberg a podobne, malokarpatskej oblasti zvyčajne nemeckými i slovenskými názvami.
Postup pri zakladaní vinice začínal odstránením porastu klčovaním. Vinice sa vysádzali po spádnici a na strmších svahoch sa v dolných častiach pozemku korene pôvodného porastu ponechali v zemi, aby sa nimi zvýšila úroveň terénu, zmiernil sklon a zamedzilo sa splavovaniu pôdy. Proti erózií pôdy vo viniciach sa chránili budovaním terás.
Jednotlivé vinice majiteľov sa oddeľovali chodníkmi, alebo kamennými násypmi nazývanými rúny, pustáky, čo boli naukladané kopy kameňov pochádzajúce z viníc. Na začiatku viníc bývali pri vidieckom type vinohradníctva zatrávnené plochy s menším ovocným sadom a vinohradníckymi stavbami (búdy, lochy, hajlochy). Plošnou mierou výmery viníc bol v minulosti 1 kopáč (plocha, kt. prekopal jeden človek kopáč za jeden deň). Táto plocha predstavovala približne 3,5 ára, v kopcovitom teréne 3 áre.

Zelené roboty vo vinici. Uväzovanie viniča ku kolovému vedeniu. Veľká Maňa (okr. Nové Zámky), 1963. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto:E. Kahounová
Zelené roboty vo vinici. Uväzovanie viniča ku kolovému vedeniu. Veľká Maňa (okr. Nové Zámky), 1963. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto:E. Kahounová

AutorKatarína Nováková

Literatúra

Drábiková, E:: Človek vo vinici. Bratislava 1989.

Preskočiť na obsah