viacrodinný dom
spoločné obydlie viacerých hospodársky rozdelených rodín. V súvislosti s rodinným a majetkovým delením boli bežné situácie, keď jednotlivé hospodársky osamostatnené rodiny nemali možnosť postaviť si obydlia na osobitnom dvore. Vznikali preto rozličné formy spoločníckych alebo združených obydlí. Spoločnícke obydlia vznikali, keď po rodinnom a majetkovom rozdelení jednotlivé osamostatnené rodiny nemali možnosť vyriešiť svoju rezidenčnú samostatnosť, takže boli nútené aj naďalej zotrvávať v pôvodnom obydlí. Keďže s majetkovým rozdelením bezprostredne súvisí aj spotrebné osamostatnenie sa, rozdelené rodiny sa začali osobitne stravovať, a teda aj osobitne variť. Odrazilo sa to v existencii viacerých kúrenísk v dome, 2–3 sporáky v jednej izbe, pitvore alebo kuchyni, ktoré symbolizovali hospodársku a konzumnú samostatnosť rozdelených rodín. Združené obydlia vznikali, keď si rozdelené rodiny postavili svoje byty na spoločnom dvore, spravidla ako jednu budovu pod spoločnou strechou. Zvýrazňujú to aj viaceré regionálne označenia – dom o dvoch koncoch, dvojdom. Najpodstatnejším znakom, ktorý zvýrazňoval hospodársku, spotrebnú a rezidenčnú samostatnosť rozdelených rodín, boli osobitné kúreniská a spravidla aj osobitné vchody do jednotlivých bytov.