veľkorodinný dom

obydlie viacerých nerozdelených a spoločne hospodáriacich rodín. Zásady kolektívneho užívania rodinného majetku, kolektívnej výroby a kolektívnej spotreby sa vo veľkorodine prejavovali aj na kolektívnom ráze jej obydlia a v spôsobe jeho spoločného užívania. Všetci príslušníci veľkorodiny mali jedno spoločné kúrenisko, na ktorom sa pripravovalo spoločné jedlo pre všetkých, ako aj spoločný stôl, ku ktorému sa všetci schádzali pri každodenných i slávnostných príležitostiach. Spoločný oheň, spoločné kúrenisko a spoločný stôl sú symboly, ktoré zjednocovali všetkých členov veľkorodiny. Práve preto boli sústredené v jednom spoločnom priestore – izbe. Tá bola spravidla jedinou vykurovanou miestnosťou v dome, preto aj centrom života celej veľkorodiny. Izba, ktorá plnila takéto početné funkcie, nemohla slúžiť všetkým členom veľkorodiny aj na spávanie. Riešilo sa to rozvinutím dispozície domu o ďalšie obytné priestory, ktoré jednotlivé manželské páry, prípadne malé rodiny využívali na spávanie a na odkladanie predmetov osobnej potreby. Na Slovensku sa rozvinuli viaceré regionálne formy veľkorodinného obydlia, najznámejšie boli v Honte a v oblasti Strážovských vrchov.