trojčenie

trojčenie

trojčenie 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

trojčenie

špecifická technika hry na slovenských pastierskych píšťalkách a dvojkách (dvojitých píšťalách). Hráč prenáša na ne praktiky hry z fujary tým, že tri vrchné hmatové dierky sú prstami stále uzatvorené, zatiaľ čo nápev sa hrá len pomocou troch nižších hmatových otvorov. Tým sa repertoár i hmatová technika zbližuje s fujarou. Táto prax vyplýva z toho, že každý fujarista je súčasne aj hráčom na píšťalke a dvojke. Rozdiely vznikajú vysokým ladením píšťal, pri ktorých využívanie fujarovej techniky núti hráča k prefukovaniu do obzvlášť vysokých alikvótnych tónov s ostrým a prenikavým zvukom. Tým sa vytvára osobitný, svietivý a prenikavý píšťalový zvuk. Použité tóny sú o jednu oktávu vyššie ako pri obvyklej hre. Trojčenie používajú niektorí pastieri ako úvod k piesňam, pričom z trojčenia prejdú do prednesu piesne s využitím všetkých hmatových otvorov píšťaly. Pastierske melódie dostávajú kombináciou s tradičnou technikou trojčenia osobitý charakter, čo nazývali na Podpoľaní virilo (Jozef Ďurica, Dušan Holík). Najlepšími podpolianskymi interpretmi tradičnej techniky trojčenia boli Martin Danko z Očovej a Peter Paciga z Vígľaša (najmä na dvojačke).

AutorOskár Elschek

Literatúra

Kružliak, J.: Hráme na slovenské ľudové píšťaly. Bratislava 1990.
Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003, 16-29, 112-121, 300-307.

Preskočiť na obsah