strukoviny

kultúrne rastliny, všetky patriace do čeľade bôbovitých, jednej z najväčších v rastlinnej ríši, ktorá zahŕňa mnohotisíc kultúrnych rastlín. Z hľadiska výživy patria strukoviny k najbohatšiemu zdroju bielkovín v rastlinách, pretože žijú v symbióze s nutrifikačnými baktériami, ktoré sa vyskytujú na ich hľuzách a koreňoch a viažu na seba vzdušný kyslík. Tým obohacujú pôdu, v ktorej rastú a sú výbornou predplodinou pre iné kultúrne rastliny. Tieto plodiny človek využíval najmä pre ich semená, ktoré sa rôznymi spôsobmi upravovali a konzumovali. Slúžili tiež ako krmovina pre hospodárske zvieratá. Strukoviny sú pestované už viac ako 6 tisícročí a boli dôležitou zložkou ľudskej výživy. V Rímskej ríši cenili aj ich vlastnosti zvyšujúce úrodnosť pôdy. Na Slovensku máme archeologické nálezy, dokazujúce ich nepretržité pestovanie od staršej doby železnej. Pôvodne sa pestovali všade tam, kde to podmienky dovoľovali, na poliach, v záhradách pri domoch. Medzi najčastejšie pestované a konzumované strukoviny patria u nás fazuľa, hrach, šošovica, cícer a bôb. Dozreté strukoviny sa žali srpom, alebo sa i s koreňmi vytrhávali rukou. Nechali sa na kôpkach dobre preschnúť, následne sa cepmi alebo piestmi vymlátili, vyviali lopatou alebo vyčistili fukárom. Uskladňovali sa vo vreciach alebo truhlách v komorách alebo na povalách. Strukoviny sa konzumovali varené, často sa museli pred varením namáčať vo vode, aby zmäkli. Varili sa z nich kaše, polievky a prívarky. V období nedostatku múky sa niektoré druhy strukovín mleli a slúžili ako náhrada chlebovej múky. Zelená fazuľa, hrach a cícer sa zberali i v zelenom stave a konzumovali sa najmä ako prílohy či prívarky. Strukovinám sa často pripisoval magický účinok.