strnisko

strnisko

strnisko 800 754 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

strnisko

pole so zvyškami stebiel s koreňmi a úlomkami klasov po zbere obilia. Ochrana obilných polí prestala byť po žatve potrebná a strniská sa mohli využívať na pasenie, čo sa označovalo ako otvorenie strnísk. Pretože pri pasení mohli byť poškodené plodiny na susedných poliach, takéto využívanie strnísk sa praktizovalo najmä pri trojpoľnom hospodárení (vtedy boli strniská sústredné v jednej časti chotára) alebo v oblastiach, v ktorých nepestovali oziminy. Na strniskách sa pásli najmä ovce (napr. na Spiši, v Šariš) a husy. Najmä v oblastiach s pretrvávajúcim trojpoľným hospodárením sa pasenie dobytka na strniskách udržalo na Slovensku do začiatku 20. storočia. Na pasenie husí sa strniská využívali aj v 1. polovici 20. storočia.

Pasenie husí na strnisku. Zárieč (miestna časť obce Svederník, okr. Žilina), 20. storočie. SNM – Etnografické múzeum v Martine.
Pasenie husí na strnisku. Zárieč (miestna časť obce Svederník, okr. Žilina), 20. storočie. SNM – Etnografické múzeum v Martine.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Urbancová, V.: Poľnohospodárstvo a chov dobytka. In: Slovensko - Ľud II. časť. Bratislava 1975, 755-800.

Preskočiť na obsah