sliepka

(kura domáca)
dospelá samica vtáka z radu hrabavých. Ešte v 18. storočí sa na území Slovenska chovali menšie druhy a v malých množstvách. Spôsobil to nedostatok obilia potrebného na ich kŕmenie. Malá pozornosť sa vtedy venovala i samotnému chovu. Zmeny nastali až v druhej polovici 19. storočia, keď sa začal chov hydiny regulovať. Tradičné tuzemské druhy sa začali nahrádzať dovážanými plemenami. Keďže v tradičnom chove sa hydina množila najmä podsádzaním vajec, tzv. zárodkov, museli na roľníckych hospodárstvách chovať i kohúta. Sliepku (kvočku) sediacu na vajciach držali v prútenom košíku (sedák, kukaňa). Po vyliahnutí boli mláďatá niekoľko týždňov pod zvýšeným dohľadom gazdinej. Držala ich podľa klimatických podmienok doma alebo na dvore pod košom – klonkou. Dospelá hydina sa držala v ohradených priestoroch pri dome, kde ju aj kŕmili. Hydina bola jedným z mála zdrojov finančných príjmov roľníckej rodiny. Tak ako aj pri iných hospodárskych zvieratách i pri chove hydiny sa snažili chovatelia zabezpečiť dobrý hospodársky výsledok nielen racionálnymi, overenými postupmi v jej chove, ale i na základe princípov mágie. Kurovitá hydina bola symbolom plodnosti a ochrany pred démonickými silami. Bola preto častým jedlom pri narodení, svadbe i na pohrebe. Kolektivizácia poľnohospodárstva zmenila tradičný chov hydiny. Popri veľkovýrobných formách sa jej individuálny chov v rámci samozásobovania však udržal Význam hydiny v stravovacom systéme vidieckeho obyvateľstva v tom čase naopak výrazne vzrástol. Prejavilo sa to hlavne v chove sliepok. Zmenil sa i spôsob ich rozmnožovania, keď tradičné spôsoby nahradili nákupy mláďat z umelých liahní.