rováš

rováš

rováš 800 1106 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

rováš

  1. (rezka) – predmet na evidovanie rôznych údajov pomocou zárezov a vrúbkov. Najčastejšie to bola drevená palička alebo doštička. Používali sa od raného stredoveku obyčajne pri vyberaní feudálnych dávok, pri organizovaní obecných povinností ap. Pretrvávali v negramotných vrstvách obyvateľstva. Vyskytovali sa dva typy rovášov. Jednoduché používali napr. richtári pri značení výkonu obecných služieb a pastieri ako súpisku počtu dobytka. Dvojité vznikali rozštiepením palice na dve do seba zapadajúce časti; používali ich zmluvné stránky, pričom každá z nich držala polovicu rováša u seba. Platili iba záznamy (zárezy) zhodné na oboch častiach rováša. Zložené rováše sa používali pri vyberaní feudálnych dávok, pričom polovica rováša zostávala u richtára alebo rovášnika (voleného obecného funkcionára), druhá u poddaného. Podobné rováše sa používali aj na salašoch, v krčmách a obchodoch, pokiaľ bolo zvykom kupovať na dlh. Dodnes prežívajú v úsloviach máš to na rováši, pripíš si to na rováš vo význame mať nevyrovnanú, vymáhateľnú podlžnosť;
  2. označenie jednotlivých zárezov;
  3. ozdobná rezbárska technika (vruborez).


Obidva zložené rováše predstavujú typ dvojitých rovášov so zárezmi. Archív Slovenského národného múzea v Martine.

AutorZora Apáthyová-Rusnáková

Literatúra

Horváth, P.: Poddaný ľud na Slovensku v 1. polovici 18. storočia. Bratislava 1963.

Preskočiť na obsah