vlastnícky znakhttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/vlastnicky-znak1.jpg800502Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
vlastnícky znak
znak vyjadrujúci príslušnosť majetku k vlastníkovi. V zvykovom práve tento dokladom vlastníctva označoval hnuteľný majetok, ktorý mohol byť odcudzený (napríklad úle umiestnené v chotári obce), zamenený pri zhromaždení rovnakého majetku viacerých majiteľov (napríklad vrecia v mlyne, sudy, čeriesla u kováča pri brúsení, ovce na spoločnom salaši, plátno pri bielení) alebo drobné predmety, ktoré sa ľahko stratili (napríklad oselník). Vlastníckymi znakmi sa označoval aj nehnuteľný majetok jedného vlastníka v rámci určitého celku (označenie lúk, polí, hliniska v chotári). Spôsob označenia vlastníctva závisel od druhu majetku. Na predmety z dreva sa vlastnícke znaky vyrezávali, vypaľovali, vybíjali, na kovové predmety vyrážali, na textil vyšívali, vytkávali, na keramiku maľovali, ryli atď. Zvieratá sa značkovali zárezmi na ušiach (ovce), vypálením znaku vlastníka do srsti (kone, hovädzí dobytok), farebnými škvrnami alebo uväzovaním handričiek na nohy (hydina). Vlastníctvo častí chotára označovali chotárne znaky. Majetok si označovali jeho vlastníci alebo už jeho výrobcovia. Vlastnícky znak bol grafický obrazec (od jednoduchých zárezov až po zobrazenia atribútov remesiel na cechových truhliciach, džbánoch) a jeho súčasťou mohol byť monogram alebo celé meno vlastníka. V spojení s letopočtom zhotovenia predmetu mal aj informatívnu funkciu pre nasledujúceho majiteľa (napríklad nápis na stropnom tráme domu). Vlastnícke znaky tvorili súčasť výzdoby predmetov (praslice, britevníky, prstene, odevné súčiastky a i.).
Zárezy na ušiach oviec ako vlastnícke znaky. Lešť (zaniknutá obec na území okresu Zvolen), 1950. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba: D. Oravec
Klátový úľ so znakom jeho vlastníka. Východné Slovensko, 19. storočie. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba: J. Mertuš
Krstné meno vlastníka, vyšité v spodnej časti chrbtového dielu košele. Bacúch (okr. Brezno), 1956. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba: R. Mikulová
Zárezy na ušiach oviec ako vlastnícke znaky. Lešť (zaniknutá obec na území okresu Zvolen), 1950. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba: D. Oravec
Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982. Staňková, J.: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 355-469.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.