rips
väzba tkanín, odvodená z plátnovej väzby. V osnovnom ripse – druhej najviac používanej väzbe domáckych tkanín na Slovensku v 19. a 20. storočí – išla útková niť striedavo pod jednou a nad jednou osnovnou niťou. V nasledujúcom riadku sa poloha osnovných nití vymenila a výsledná tkanina so zvislými vrúbkami mala osnovu úplne zakrytú útkom. V domáckom tkaní sa názov rips nepoužíval. Tkaniny v tejto väzbe nazývali napríklad zalievanô (podľa prekrývania osnovy útkom), jedinčina (osnovu tvorili jednotlivé horné a dolné nite), dupeľ, dvojňačka (nite v osnove boli dvojmo), na kostku, zúbky (podľa vzorov tvorených dvojfarebným útkom) i činovať na dve nitelnice. V ripsových tkaninách bola výzdobným prvkom už štruktúra jeho povrchu, ktorého vzhľad bolo možné oživiť zmenou šírky alebo prerušením celistvosti vrúbkov. Alebo sa vzory tvorili striedaním nití viacerých farieb v útku. Striedaním dvoch bolo možné tvoriť vzory zložené zo štvorcov a obdĺžnikov, nazývané kocky, zúbky a klátiky. Ripsové tkaniny tkali v Ždiari (používané na rukávce), v okolí Topoľčian, Vrábeľ, Zlatých Moraviec (obrusy s farebnými pásmi), Prešova (periny, družbovské ručníky), v okolí Zvolena (zástery, stanky – vrchné časti rubášov). Ripsom sa tkali aj polovlnené pokrovce na východnom Slovensku.