povrieslo

stočený zväzok slamy na viazanie snopov pri žatevných prácach. Pri žatve sa snopy ozimných druhov obilia viazali povrieslom z vlastnej slamy, pre jarné druhy sa spravidla pripravili vopred doma z ražnej slamy. Väčšinou sa robili krátke povriesla na jeden snop, ale i dlhé povriesla, ktoré sa potom rezali na potrebnú dĺžku. Existovali rôzne spôsoby ich viazania. V 30. rokoch 20. storočia sa na vidieku objavili strojčeky na výrobu povriesel, ale na hospodárstvach roľníkov na Slovensku nenašli široké uplatnenie. Viazanie snopu do povriesla sa považovalo za mužskú prácu. Často ju však vykonávala aj žnica, najmä pri jarných druhoch obilia, u ktorých bola slama mäkšia. Pri viazaní sa v niektorých regiónoch používal viazací kolík (knuteľ, kruteľ). Ako ukazuje ikonografický materiál, tento spôsob viazania snopov bol známy už v stredoveku. V horských oblastiach Slovenska sa na tento účel využívali aj prútené húžvy. Od prvej polovice 20. storočia, najmä v poľnohospodársky produktívnejších oblastiach Slovenska, sa namiesto slamených povriesel začal používať motúz.