poplužie

(aratrum)
stará plošná miera. V stredoveku predstavovala rozlohu pôdy, ktorú obrobila jedna poddanská rodina s pluhom a záprahom, najčastejšie s dvoma pármi volov. Existencia poplužia sa na Slovensku datuje od 13. a 14. storočia a súvisela s prenechaním feudálnej pôdy poddaným na obrábanie. Zavedenie poplužia v tomto období bolo podmienkou vzniku pevnejšej sídliskovej organizácie, v ktorej sa polia stali súčasťou hospodárskej usadlosti a mierou jej veľkosti, pretože pred týmto obdobím bola pôda spoločným či občinným majetkom celej osady. V období rozvinutého a neskorého feudalizmu sa na jedno obrobenie jedného poplužia počítali dve, štyri i šesť poddanských rodín. Jeho rozloha bola v jednotlivých oblastiach Slovenska rozdielna, závislá od kvality pôdy. Pohybovala sa od 100–150 jutár. Na Slovensku bolo najzaužívanejšie tzv. kráľovské poplužie (aratrum mensurae regalis), podľa Tripartity z roku 1514 malo 150 kráľovských jutár, čo bolo 119 hektárov 72 árov a 7,1125 metrov štvorcových.