podkúvačstvo
osobitná súčasť ručného remeselného kováčstva, špecializovaná na podkú-vanie koní a ťažného dobytka (voly, kravy, osly, mulice). Pre každý druh ťažného zvieraťa boli určené tvarom odlišné železné podkovy, ktoré mu na nohy upevňovali pomocou špeciálnych nástrojov a klincov. Podkúvačstvo malo veľký význam pri rozširovaní chovu koní a ťažných zvierat pre hospodárske i vojenské účely. Vyžadovalo osobitné školenie a bolo dominantnou zložku denného režimu práce kováča. V armáde tvorili kováčsko-podkúvačské dielne do polovice 20. storočia dôležitú súčasť tylových zložiek jazdeckých, delostreleckých a horských streleckých útvarov. V 20. a 30. rokoch 20. storočia sa na Slovensku zriaďovali povinné podkúvačské kurzy, a to aj v rámci brannej prípravy štátu. Pri podkúvaní kováč poskytoval zvieratám aj potrebnú veterinárnu starostlivosť (ošetrenie chorého kopyta, liečenie beľma, koliky a pod.).
Podkúvanie hovädzieho dobytka. Turie Pole (zaniknutá obec na území okr. Zvolen), 1950. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto J. Nový.
AutorIgor Krištek
Krištek, I.: Techniky kováčskej práce na Orave a v Turci od polovice 19. storočia do súčasnosti. In: Zborník Slovenského národného múzea 74, 1980, Etnografia 21, 142 – 172.
Krištek, I.: Zrubové kováčske vyhne na Orave. (Príspevok k štúdiu kováčskych výrobných stavieb.) In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 63, 1969, Etnografia 10, 83 - 107.
