placka

placka

placka 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

placka

potravina z upečeného cesta. Pôvodne sa placky pripravovali len z múky, vody a soli, formovali sa rukou do ploského okrúhleho tvaru a piekli na rozpálenom kameni alebo v rastlinnom liste na žeravých uhlíkoch. Placky sa považujú za najstaršiu formu chleba, ktoré boli obyvateľom Európy známe už v dobe kamennej. Na Slovensku sa takto pripravované placky zachovali až do začiatku 20. storočia najmä v strave drevorubačov, uhliarov, pastierov a pod. Do cesta placiek sa zvykli pridávať aj iné suroviny, napríklad kapusta a repa a po udomácnení zemiakov sa začali pripravovať aj zemiakové placky. Piekli sa tiež placky z kysnutého cesta pred alebo po upečení chleba v peci. Tieto bývali často zvrchu dochutené, napríklad lekvárom, tvarohom, kapustou, bryndzou, smotanou. V niektorých lokalitách sa placky zvykli piecť aj na kapustnom liste – podlisníky, nalisníky. Až do polovice 20. storočia sa placky v dedinských domácnostiach piekli nasucho, na ohnisku pred otvorom do pece, na platni sporáka alebo v peci. Pečenie placiek na masti alebo oleji na panviciach či plechoch sa rozšírilo v druhej polovici 20. storočia. Na pomenovanie placiek bolo známych viacero ľudových názvov – osúch, posúch, kabáč, pagáč, lokša, bugač, lepník, moskoľ, baľky, opresnok. K archaickým názvom patria tie, ktoré naznačujú, že sa placky pôvodne piekli pod plameňom, v dyme, ako napríklad poplameník, adzimka, podymník. Placky patrili až do prvej polovice 20. storočia k bežným potravinám a v mnohých regiónoch Slovenska sa nimi nahrádzal nedostatok chleba. Pripravovali sa najmä z múky, ktorá zle kysla. Jedli sa ako samostatné jedlo alebo sa lámali a namáčali do polievok a prívarkov.

AutorRastislava Stoličná

Pozri aj
Literatúra

Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.

Preskočiť na obsah