oltár

(z lat. altaria – oltár)
v polyteistických náboženstvách obetište v podobe skaly, kameňa, pahorku, určené na prinášanie obetí bohom. V kresťanstve sa drevený (symbolizoval drevo z kríža) alebo kamenný oltár (symbolizoval skalu na Golgote) v tvare stola alebo náhrobníka umiestňoval vo východnej časti kostola, čím navodzoval smerovanie k nebu, slnku, raju. Výzdoba oltára sa liturgickými farbami dodnes prispôsobuje charakteru cirkevného sviatku: Turíce – červené antipendium, Vianoce – zelené, Božie telo – biely odev a biele kvety, sviatok Božského srdca – červené kvety. Význam kostolného oltára ako posvätného miesta sa zdôrazňoval pri cirkevných obradoch (obchádzanie oltára pri prinášaní ofery, pri krste, pri úvode, novomanželmi pri svadbe). Prenosné oltáre ozdobené kvetmi a zeleňou sa stavali na pútnických miestach alebo pri príležitosti sviatku Božieho tela, keď v dedinách stavali 4 oltáre symbolizujúce 4 strany sveta. V niektorých oblastiach (Záhorie) ich umiestňovali pred domami funkcionárov obce, inde podľa štvrtí. K osobnej zbožnosti slúžili vo vidieckom prostredí pôvodne kultové kúty v rohu izby, neskôr domáce oltáriky – stoly, komody, na ktoré sa umiestňovali devocionáliá (obrazy, sošky, svietniky).