mútovník
(dbanka, zbenka, bodenka, kiernicka, zbuška)
náradie na mútenie masla. Na celom Slovensku bol rozšírený najmä stojatý typ, ktorého základ tvorila drevená nádoba kužeľovitého tvaru. Do jej okraja sa vsadzoval vrchnák v tvare menšej nádoby s okrúhlym otvorom, ktorým prechádzalo držadlo piestu. Piest tvorila kruhová doštička s viacerými otvormi, zasadená do dlhého držadla. Tlčením piestu sa zo smotany zmútilo maslo. Nádoby boli zvyčajne zhotovené debnárskou technikou z drevených dúžok. Spevňovali sa drevenými húžvami alebo železnými obručami. Sporadicky sa vyrábali aj dlabané mútovníky z jedného kusa dreva. V Hrnčiarskych Zalužanoch a na ich okolí dokonca z hliny. V niektorých domácnostiach sa používali aj rotačné mútovníky, v ktorých sa maslo mútilo otáčaním lopatiek v uzavretej nádobe. Od 30. rokov 20. storočia sa, najmä v mestskom prostredí, používali priemyselne vyrábané rotačné mútovníky. Boli to asi 5 litrové sklené nádoby s plechovými vrchnákmi (so závitmi), v ktorých sa zvislo upevnené lopatky otáčali kľukou pomocou dvoch ozubených koliesok. Niektoré rotačné mútovníky boli konštruované tak, že sa nádoba otáčala okolo hriadeľa. Keď sa maslo nechcelo zmútiť, považovalo sa to často za vplyv bosoriek. Vtedy mala žena postaviť mútovník do potoka, do močidla, alebo ho vziať do plachty na chrbát a obehnúť s ním dom, prípadne pri mútení odriekať: „Chodí žobrák po dedine, hľadá maslo kúpiť. Pomôž nám ty, Bože, Kriste, toto maslo zmútiť.“ V druhej polovici 20. storočia mútenie masla v domácnostiach na Slovensku postupne zanikalo.
náradie na mútenie masla. Na celom Slovensku bol rozšírený najmä stojatý typ, ktorého základ tvorila drevená nádoba kužeľovitého tvaru. Do jej okraja sa vsadzoval vrchnák v tvare menšej nádoby s okrúhlym otvorom, ktorým prechádzalo držadlo piestu. Piest tvorila kruhová doštička s viacerými otvormi, zasadená do dlhého držadla. Tlčením piestu sa zo smotany zmútilo maslo. Nádoby boli zvyčajne zhotovené debnárskou technikou z drevených dúžok. Spevňovali sa drevenými húžvami alebo železnými obručami. Sporadicky sa vyrábali aj dlabané mútovníky z jedného kusa dreva. V Hrnčiarskych Zalužanoch a na ich okolí dokonca z hliny. V niektorých domácnostiach sa používali aj rotačné mútovníky, v ktorých sa maslo mútilo otáčaním lopatiek v uzavretej nádobe. Od 30. rokov 20. storočia sa, najmä v mestskom prostredí, používali priemyselne vyrábané rotačné mútovníky. Boli to asi 5 litrové sklené nádoby s plechovými vrchnákmi (so závitmi), v ktorých sa zvislo upevnené lopatky otáčali kľukou pomocou dvoch ozubených koliesok. Niektoré rotačné mútovníky boli konštruované tak, že sa nádoba otáčala okolo hriadeľa. Keď sa maslo nechcelo zmútiť, považovalo sa to často za vplyv bosoriek. Vtedy mala žena postaviť mútovník do potoka, do močidla, alebo ho vziať do plachty na chrbát a obehnúť s ním dom, prípadne pri mútení odriekať: „Chodí žobrák po dedine, hľadá maslo kúpiť. Pomôž nám ty, Bože, Kriste, toto maslo zmútiť.“ V druhej polovici 20. storočia mútenie masla v domácnostiach na Slovensku postupne zanikalo.
Mútenie mlieka. Šuľa. okr. Modrý Kameň. Archív negatívov SNM Martin. Foto Ján Dérer, 1950.
AutorRastislava Stoličná
Pozri aj
Literatúra
Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
