mendík
(lat. mendicus, žobrák, chudák)
chudobný žiak ľudovej školy, ktorý posluhoval na evanjelickej fare a škole za skromnú odmenu. Vykonával služby v domácnosti učiteľa (rúbanie dreva, nosenie vody, vyháňanie statku ap.), na poli, v škole (upratovanie školských miestností), ako aj viaceré cirkevné služby (zvonenie, ťahanie mechov, nosenie kríža na čele pohrebného sprievodu, spievanie v kostole a na pohreboch) či hranie divadla, za ktoré dostával peňažné a naturálne odmeny, príspevky na stravu. V Čičmanoch sa týmto slovom označoval miništrant. Mendíci mali právo a podľa dokladov zo 16. storočia aj povinnosť v určitom čase žobrať po meste (obci) tak, že spievali pred domami mešťanov. Dary, ktoré dostali, boli príspevkom na školské poplatky. Mendikovanie predstavovalo formu žobrania, riešenia sociálnej otázky, ktorá zapadala do ideológie feudalizmu spojenej s kresťanským náhľadom na chudobu a pokoru.
chudobný žiak ľudovej školy, ktorý posluhoval na evanjelickej fare a škole za skromnú odmenu. Vykonával služby v domácnosti učiteľa (rúbanie dreva, nosenie vody, vyháňanie statku ap.), na poli, v škole (upratovanie školských miestností), ako aj viaceré cirkevné služby (zvonenie, ťahanie mechov, nosenie kríža na čele pohrebného sprievodu, spievanie v kostole a na pohreboch) či hranie divadla, za ktoré dostával peňažné a naturálne odmeny, príspevky na stravu. V Čičmanoch sa týmto slovom označoval miništrant. Mendíci mali právo a podľa dokladov zo 16. storočia aj povinnosť v určitom čase žobrať po meste (obci) tak, že spievali pred domami mešťanov. Dary, ktoré dostali, boli príspevkom na školské poplatky. Mendikovanie predstavovalo formu žobrania, riešenia sociálnej otázky, ktorá zapadala do ideológie feudalizmu spojenej s kresťanským náhľadom na chudobu a pokoru.
