maštaľ

(staja, konic, chliv)
hospodárska stavba na ustajnenie zvierat. V menších gazdovstvách bývala len jedna. Ustajňovali sa tu kone a hovädzí dobytok. Nebolo žiadnou zvláštnosťou, že sa tu držali i ošípané a v zime aj ovce a hydina. Každý druh zvierat mal v maštali vyčlenenú osobitnú časť. Najmä kravy a ťažné zvieratá (voly, kone) mávali osobitné státie. Ošípané a ovce máli doskami oddelený priestor za dverami maštale, kde boli aj pánty (bidlá) pre sliepky. Na väčších gazdovstvách mal každý druh zvierat spravidla osobitný priestor. Samostatne býval ustajnený hovädzí dobytok (maštaľ, staja, chliv) i kone (konic, koňušňa, maštalka, stajenka). Podlahu maštale tvorila v nížinných oblastiach Slovenska udupaná zem, v horských a podhorských regiónoch bola vyložená prikresanou guľatinou, drevenými štiepmi alebo hrubými doskami (mostnice, mostovina, pomosty, pomostina), z ktorých sa močovka odvádzala žľabom mimo priestor maštale. Na kŕmenie dobytka bol pozdĺž steny umiestnený drevený žľab (válov, hrant, jasle), do ktorého nasýpali obrok, plevy alebo sečku. Nad válovom bol na stene upevnený rebrík (rebrina, drabina, jasle), za ktorý sa dobytku dávalo seno, ďatelina a slama. Za dverami, alebo v rohu maštale sa nachádzal menší priestor ohradený doskami (seninec, sečín, záčinok, priekladník, cárok), ktorý slúžil na krátkodobé skladovanie krmiva alebo steliva. Tu bolo uložené aj náradie na kydanie hnoja: vidly, ohreblo, metla, fúrik. Maštaľ poslúžila aj na spávanie ľudí. Spávali tu mládenci (v početnejších rodinách aj ženatí muži), v bohatších gazdovstvách paholci a sluhovia. Slúžila na to z dosák upravená priča alebo pod stropom upevnené lôžko. Maštaľ bola najčastejšie umiestnená za komorou pod spoločnou strechou s domom. V priestrannejších dvoroch bola niekedy i samostatnou budovou, prípadne súčasťou väčšieho hospodárskeho objektu. V niektorých regiónoch Slovenska sa vyskytovali aj tzv. chotárne maštale umiestnené v extravilánoch obcí.