maľba na keramikehttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/malba-na-keramike1.jpg7731068Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
maľba na keramike
úprava povrchu črepu maľbou. Najstarší dekór súvisel s rotáciou kruhu a bol geometrický (pásy, prúžky, vlnovky, krúžky, bodky). Farby v palete hnedá, zelená, biela, menej modrá, sa na žltý, okrový alebo tehlovočervený podklad hrnčiarskych výrobkov nanášali pomocou rožku alebo gurgule. Pre niektoré dielne bol typický dekór rytý a vyškrabovaný, fŕkaný alebo vytváraný obtláčaním (napr. listov, Gemer) či maľovaný pomocou hubky. Rastlinná a neskôr figurálna výzdoba, ktorá sa rozšírila na prelome 18.- 19. storočia, sa maľovala štetcom zo zvieracej srsti. Pri maľbe fajansových západoslovenských výrobkov sa používal obyčajný štetec. Maľovalo sa tzv. vysokožiarovými farbami, kysličníkmi kovov: kobaltovou modrou, meďnatou zelenou, mangánovo fialovou až čiernou a antimónovou žltou na olovnatej belobe. Pri muflových farbách (čiže pri treťom vypaľovaní a nižších teplotách) sa škála obohatila o purpurovú červeň. Maľba na fajansy s geometrickými, rastlinnými, architektonickými a figurálnymi motívmi sa rozvinula do najbohatších foriem v 18. storočí. Spájalo sa v nej dedičstvo habánskej keramiky a inšpirácie holíčskymi predlohami s rukopisom jednotlivých maliarov a dielní. V poslednej štvrtine 19. storočia sa z úsporných a konkurenčných dôvodov dekoratívnosť a farebnosť maliarskej výzdoby zredukovala. V rastlinnom dekóre začala prevažovať modrá farba s doplnkovou bielou. Súčasní maliari keramiky nadväzujú na podnety ľudového džbankárstva a dopĺňajú ich vlastným výtvarným názorom alebo tvoria nové vzory, nezávislé na tradícii.
Detail maľby z krčahu s figurálnym motívom vinobrania. Beluj (okr. Banská Štiavnica), 1835. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová
Hrnčiar Ladislav Kováč pri výzdobe misy. Šivetice (okr. Revúca), 1951. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto V. Vydra
Detail maľby z krčahu s figurálnym motívom vinobrania. Beluj (okr. Banská Štiavnica), 1835. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.