• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

maľba na keramike

maľba na keramike

maľba na keramike 773 1068 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

maľba na keramike

úprava povrchu črepu maľbou. Najstarší dekór súvisel s rotáciou kruhu a bol geometrický (pásy, prúžky, vlnovky, krúžky, bodky). Farby v palete hnedá, zelená, biela, menej modrá, sa na žltý, okrový alebo tehlovočervený podklad hrnčiarskych výrobkov nanášali pomocou rožku alebo gurgule. Pre niektoré dielne bol typický dekór rytý a vyškrabovaný, fŕkaný alebo vytváraný obtláčaním (napr. listov, Gemer) či maľovaný pomocou hubky. Rastlinná a neskôr figurálna výzdoba, ktorá sa rozšírila na prelome 18.- 19. storočia, sa maľovala štetcom zo zvieracej srsti. Pri maľbe fajansových západoslovenských výrobkov sa používal obyčajný štetec. Maľovalo sa tzv. vysokožiarovými farbami, kysličníkmi kovov: kobaltovou modrou, meďnatou zelenou, mangánovo fialovou až čiernou a antimónovou žltou na olovnatej belobe. Pri muflových farbách (čiže pri treťom vypaľovaní a nižších teplotách) sa škála obohatila o purpurovú červeň. Maľba na fajansy s geometrickými, rastlinnými, architektonickými a figurálnymi motívmi sa rozvinula do najbohatších foriem v 18. storočí. Spájalo sa v nej dedičstvo habánskej keramiky a inšpirácie holíčskymi predlohami s rukopisom jednotlivých maliarov a dielní. V poslednej štvrtine 19. storočia sa z úsporných a konkurenčných dôvodov dekoratívnosť a farebnosť maliarskej výzdoby zredukovala. V rastlinnom dekóre začala prevažovať modrá farba s doplnkovou bielou. Súčasní maliari keramiky nadväzujú na podnety ľudového džbankárstva a dopĺňajú ich vlastným výtvarným názorom alebo tvoria nové vzory, nezávislé na tradícii.

Detail maľby z krčahu s figurálnym motívom vinobrania. Beluj (okr. Banská Štiavnica), 1835. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová
Detail maľby z krčahu s figurálnym motívom vinobrania. Beluj (okr. Banská Štiavnica), 1835. SNM Etnografické múzeum v Martine. Foto H. Bakaljarová

AutorIrena Pišútová

Pozri aj
Literatúra

Landsfeld, H.: Lidové hrnčířství a džbánkářství. Praha 1950.
Petrakovičová, A.: Heřman Landsfeld. Majster a znalec džbankárskej výroby. Modra 2009.