ľudoví bábkari
prevádzkovatelia a herci bábkového divadla. Boli to obľúbení bábkoherci, ktorí v 19. a 1. polovici 20. storočia putovali po mestách a dedinách Slovenska. Hrali ľudu zrozumiteľným jazykom, hry prispôsobovali jeho sociálnemu zmýšľaniu a estetickému cíteniu (príklon k folklórnosti). V 19. storočí prichádzali viacerí českí a moravskí kočovní bábkari, z nich najznámejší boli Homolka a Josef Dubský. Prvým po slovensky hrajúcim bábkarom bol Ján Stražan, nazývaný aj Sťažan, Stažan, Strážan (1856 – 1939), ktorého pokračovateľom bol syn Viliam (1882 – 1934). Stražanovo divadlo alebo Veľké Gašparkovo divadlo bolo obľúbené na celom Slovensku. Ľudoví bábkari pôsobili ešte v polovici 20. storočia. Po roku 1948 dostali povolenie hrať: Jozef Stražan st. v Bratislavskom kraji, Tibor Sajka v Nitrianskom, Jozef Fábry v Žilinskom, Bohuslav Anderle v Banskobystrickom, Jozef Dubský v Prešovskom, Bohumil Nový v Košickom; na celom Slovensku: Jozef Stražan ml., Otakar Dubský, Ján Jaro a Ján Pelan-Gerlich. V roku 1955 bola ich činnosť úplne zakázaná. Posledným pokračovateľom tradície bol Anton Anderle (1944 – 2008).