kukurica siata

kukurica siata

kukurica siata 800 506 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

kukurica siata

(kenderica, tengerica, turešina, turecké žito)
obilnina z čeľade lipnicovitých. Z Ameriky ju začiatkom 16. storočia doviezli Španieli. V súčasnosti je jej geografické rozšírenie veľmi veľké. Popri pšenici a raži sa stala najpestovanejšou poľnohospodárskou plodinou. Do Uhorska sa dostala ako taliansky a turecký import koncom 16. storočia. Na južnom Slovensku sa preto nazýva turecké žito. Názov kukurica je historicky doložený koncom 17. storočia. Na Slovensku sa intenzívnejšie začala pestovať začiatkom 18. storočia, najprv len v záhradách, aby z jej úrody nemuseli poddaní odvádzať desiatok. V rokoch 1869 –1870 bola vysiata na 63 167,4 ha, 1899 – 1900 na 76 352,4 ha pôdy. V 20. storočí jej osevné plochy ďalej rástli. Pestovala sa takmer výlučne na zrno a slúžila predovšetkým ako krmivo. V tradičnej kuchyni sa využívala najmä ako náhradková potravina. Zrno červenej kukurice sa používalo aj v ľudových praktikách pri liečení ruže. Kukuričné zrno sa považovalo tiež za prosperitný magický prostriedok. Zo šúpolia sa vyrábali predmety dennej potreby (košíky, taška) a ľudovoumelecké výrobky.

Zber kukurice. Nelokalizované. Archív negatívov SNM Martin.
Zber kukurice. Nelokalizované. Archív negatívov SNM Martin.

AutorPeter Slavkovský

Literatúra

Podolák, J.: Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat na Slovensku od polovice 19. do polovice 20. storočia. In: Agrikultúra 4/1965, 29-77.
Slavkovský, P.: Agrárna kultúra Slovenska – premeny v čase. Bratislava 2002.
Stoličná, R.: Kukurica, jej rozšírenie a význam ako jedlej obilniny. In: Slovenský národopis, 24, 1976, 115-121.

Preskočiť na obsah