roztratené osídlenie

osamotené skupiny usadlostí na katastrálnych územiach obcí. Vyskytuje sa nielen v horských a podhorských oblastiach, ale aj na nížinách. Väčšinu roztratených sídiel tvoria skupiny domov a viesky, stále aj sezónne chotárne sídla. Vznik roztrateného osídlenia súvisel s rozvojom poľnohospodárskej i priemyselnej výroby, s populačným rastom obyvateľstva, s potrebou rozšíriť poľnohospodársku pôdu, ojedinele aj s mimoekonomickými faktormi. Začiatky roztrateného osídlenia siahajú do raného stredoveku, väčšinou však súvisia s kopaničiarskou kolonizáciou od konca 15. až do začiatku 20. storočia, ktorá mala roľnícko-pastiersky charakter.
Na Slovensku je 5 hlavných oblastí roztrateného osídlenia, ktoré zaberajú plochu 4640 km² a zahŕňajú 166 obcí:

1. myjavsko-bielokarpatská kopaničiarska oblasť;
2. javornícko-kysucká alebo západobeskydská oblasť;
3. oblasť v Strážovských vrchoch;
4. stredoslovenská štálová oblasť;
5. lazová oblasť Slovenského rudohoria a Krupinskej planiny.