kódexy

rukopisné zborníky so zápismi slovenských ľudových rozprávok, zostavené začiatkom 40. rokov 19. storočia. Na popud zakladateľa štúdia ľudových rozprávok na Slovensku Samuela Reussa sa na zberateľskej činnosti podieľala slovenská študujúca mládež v Bratislave, Levoči, Banskej Štiavnici a iných mestách Slovenska. Medzi najvýznamnejšie patria: Slawisky A, B, C, z rokov 1840 – 1844; Codex Revúcky A s nemeckým titulom Slawische Volkssagen vznikol v Revúcej v roku 1843 v okruhu S. Reussa a jeho synov Ľudovíta a Adolfa a obsahuje 27 rozprávkových záznamov. V rodine Reussovcov vznikli aj ďalšie zbierky Codex Revúcky B s podtitulom Altslawische Sagen aus Panonien z roku 1840, obsahujúci 4 texty a Codex Revúcky C (Slawische Sagen) z rokov 1843 – 1844, na ktorom sa podieľali aj S. Ormis, J. Rimavský, A. H. Škultéty; dodatočne pripojené záznamy boli neskoršie doplnené P. Dobšinským celkovo s 34 záznamami. Zo začiatku 40. rokov 19. storočia pochádza aj Codex Tisovský A, B, C, do ktorého okrem A. H. Škultétyho prispeli aj Š. Daxner a J. Čipka 30 záznamami. Ďalším je Codex diversorum auctorum A, B, C, D. Časť A obsahuje 38 textov pripravených na sklonku roku 1843 J. Francisci-Rimavským pre svoju zbierku, ktorú chcel vydať tlačou. Zámer sa nepodarilo uskutočniť. Z ostatných častí B, C, D sa zachovali len zlomky. Z konca 50. rokov pochádza Codex Czabanianus A, B alebo Sbierka Ondreja Cabana. Zberateľom šiestich rozprávok bol bližšie neznámy J. Henc. Vznik ďalších kódexov ukončil rok 1845, keď J. Francisci-Rimavský vydal tlačou v Levoči prvú zbierku slovenských rozprávok Slovenskje povesti. Rukopisné rozprávkové súbory, ktoré vznikli neskoršie, sa od predchádzajúcich líšia tým, že už nie sú výsledkom širšie koordinovanej spolupráce. Kódexy umožňujú nahliadnuť do historického fondu slovenských ľudových rozprávok. Svojím charakterom predstavujú jav, ktorý vo svojej dobe, aspoň u najbližších národov, nemá obdobu.