jednodetnosť

reprodukčné správanie, ktorého výsledkom malo byť v ideálnom prípade jedno dieťa. Potreba regulácie populačného prírastku súvisela so zrušením poddanstva v 19. storočí, keď došlo k obmedzeniam získavania pôdy. V župách na juhu Slovenska (Hont, Novohrad, Gemer, Tekov a Zemplín) obyvateľstvo riešilo zhoršenú hospodársku situáciu reguláciou pôrodnosti, ktorá dosiahla vrchol intenzity a rozšírenia okolo r. 1930 aj v súvislosti s hospodárskou krízou. V jednotlivých obciach alebo oblastiach u majiteľov pôdy vyplývala zo snahy nedeliť majetok, u nemajetných vrstiev z existenčnej neistoty, ale platila ako norma pre celé spoločenstvo. Model zúženej reprodukcie existoval – hoci zriedka – aj medzi katolíckym a pravoslávnym obyvateľstvom. Najčastejšie sa však uplatňoval u protestantov, kde mohol súvisieť aj s racionalitou a pragmatickosťou obsiahnutou v ideológii náboženstva. Pracovné sily v rodine nahrádzala vnútorná kolonizácia, najímanie služobníctva a adopcia. Bolo ustálené postavenie žien ako dedičiek, časté usídlenie mladých v rodine ženy, zriedkavo aj dedenie mena v ženskej línii.