týždenný trh
(rinek, piac, pľac)
trh prevažne s poľnohospodárskymi produktmi, surovinami a potravinovými článkami, konaný týždenne v určených dňoch počas celého roka. Už v 18. storočí sa týždenné trhy konali na Slovensku takmer v každom meste a mestečku a vo väčších vidieckych sídlach. V 1. polovici 20. storočia si zachoval na Slovensku ich výskyt podobu rovnomerne rozloženej siete. Poriadali sa takmer v 200 sídlach a ich pozície v obchode nepresahovali miestny význam. Spádové územie trhov poukazuje na viacero významnejších trhových centier na úrovni okresných miest (Trnava, Nové Zámky, Levice, Lučenec, Ružomberok, Košice, Prešov, Michalovce atď). V naturálnom hospodárení roľníkov znamenali týždenné trhy ešte v 1. polovici 20. storočia takmer jediné odbytisko poľnohospodárskej produkcie. Narastajúci počet obyvateľstva v mestských sídlach a zvýšený dopyt po dodávkach poľnohospodárskych výrobkov podmienil vznik špecializovaných poľnohospodárskych oblastí so zameraním na trhovú produkciu. Významným zásobovateľom trhov sa stali v priebehu 19. storočia bulharskí zeleninári. Značná časť tovaru sa predávala na trhoch prostredníctvom priekupníkov – trhovcov. Vo väčších mestách vzniklo viacero trhovísk s tovarovou špecializáciou. Z 19. storočia a 1. polovice 20. storočia sú doložené trhy podľa názvov: obilný, senný, zelený (na zeleninu), hydinový, chlebový, rybný, uhoľný, starý trh (na opotrebovaný tovar). Pre potreby týždenných trhov sa začali stavať na Slovensku od začiatku 20. storočia tržnice. Týždenné trhy si zachovali svoje miesto v obchodnom dianí do súčasnosti.
trh prevažne s poľnohospodárskymi produktmi, surovinami a potravinovými článkami, konaný týždenne v určených dňoch počas celého roka. Už v 18. storočí sa týždenné trhy konali na Slovensku takmer v každom meste a mestečku a vo väčších vidieckych sídlach. V 1. polovici 20. storočia si zachoval na Slovensku ich výskyt podobu rovnomerne rozloženej siete. Poriadali sa takmer v 200 sídlach a ich pozície v obchode nepresahovali miestny význam. Spádové územie trhov poukazuje na viacero významnejších trhových centier na úrovni okresných miest (Trnava, Nové Zámky, Levice, Lučenec, Ružomberok, Košice, Prešov, Michalovce atď). V naturálnom hospodárení roľníkov znamenali týždenné trhy ešte v 1. polovici 20. storočia takmer jediné odbytisko poľnohospodárskej produkcie. Narastajúci počet obyvateľstva v mestských sídlach a zvýšený dopyt po dodávkach poľnohospodárskych výrobkov podmienil vznik špecializovaných poľnohospodárskych oblastí so zameraním na trhovú produkciu. Významným zásobovateľom trhov sa stali v priebehu 19. storočia bulharskí zeleninári. Značná časť tovaru sa predávala na trhoch prostredníctvom priekupníkov – trhovcov. Vo väčších mestách vzniklo viacero trhovísk s tovarovou špecializáciou. Z 19. storočia a 1. polovice 20. storočia sú doložené trhy podľa názvov: obilný, senný, zelený (na zeleninu), hydinový, chlebový, rybný, uhoľný, starý trh (na opotrebovaný tovar). Pre potreby týždenných trhov sa začali stavať na Slovensku od začiatku 20. storočia tržnice. Týždenné trhy si zachovali svoje miesto v obchodnom dianí do súčasnosti.
Týždenný trh na Rybnom námestí v Bratislave. 30. roky 20. storočia. Archív mesta Bratislavy. Autor neuvedený.
AutorĽubica Falťanová
Pozri aj
Literatúra
Drábiková, E.: Strediská zeleninárstva a obchod s ich produktmi. In: Slovenský národopis, roč. 28, 1980, 129-142.
Falťanová, Ľ.: Trhy a jarmoky: sociálno-ekonomické väzby s vidieckou lokálnou spoločnosťou. In: Slovenský národopis, roč. 42, 1994, 413-427.
