džbankárstvo

džbankárstvo

džbankárstvo 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

džbankárstvo

remeselná výroba fajansového riadu. Džbankárske dielne vznikali na západnom Slovensku v 17. storočí v lokalitách obývaných habánmi (Veľké Leváre, Sobotište, Malacky a i.), po zrušení habánskeho spoločenstva (1685) aj mimo nich. Slovenskí džbankári prevzali od habánov vyspelú technológiu, tvaroslovie i výzdobné motívy. Džbankárstvo 18. storočia bolo syntézou odkazu habánskej keramiky a nových prvkov tvaroslovia i dekóru, obsahujúceho aj antropomorfné a zoomorfné motívy. V najznámejších džbankárskych strediskách (Dobrá Voda, Boleráz, Stupava, Suchá nad Parnou, Sobotište, Košolná a i.) udržiavali džbankársku tradíciu do konca 19. a začiatku 20. storočia rody džbankárskych majstrov: Egelovci, Putzovci, Odlerovci, Kittovci, Mullerovci, Tomašovičovci, Kalafus, Chitil a ďalší. Džbankársky sortiment tvorili džbány, taniere, misy, čepáky, čutory, figurálne plastiky a i., s tradičnými, v dekóre aj s individuálnymi črtami jednotlivých predstaviteľov džbankárskej výroby. Väčšina džbankárskych dielní postupne zanikala na konci 19. a na začiatku 20. storočia vplyvom konkurencie priemyselnej výroby keramiky. Džbankársku tradíciu rozvíjala v 20. storočí dielňa v Modre.

AutorIrena Pišútová

Literatúra

Landsfeld, H.: Lidové hrnčířství a džbánkárství. Praha 1950.
Paličková-Pátková, J.: Ľudová výroba na Slovensku. Bratislava 1992.
Pišútová, I.: Fajansa. Bratislava 1981.

Preskočiť na obsah