drevorez

grafická technika založená na tlači z výšky pomocou štočku, vyrezaného z pozdĺžneho kusa dreva podľa letokruhov listnatých stromov (hruška, jabloň, orech). Matrica vznikla odstránením plôšok dreviny neurčených na tlač nožíkom a dlátkom. Technika prenášania obrazca, ktorá bola u drevorezu a drevorytu rovnaká, spočívala v natretí povrchu dosky bielou vodovou farbou s pridaním arabskej gumy. Naň sa tušom alebo štetcom detailne naniesla kresba predlohy. Po rytí ostala na povrchu len kresba. Jedna z najstarších reprodukčných techník, pomocou ktorej sa graficky rozmnožovali samostatné obrázky alebo upravovali a ilustrovali knihy. V Európe bola známa od konca 14. storočia. Predpokladá sa, že v ľudovom prostredí na Slovensku našli drevorezom tlačené knihy a obrázky odozvu už od 17. storočia. Vzácne ilustrované čiernobiele náučné (herbáre, príručky o hospodárení a liečení) a náboženské knihy (biblie, spevníky) sa kládli na poličku alebo do skrinky v kultovom kúte izby. Tam sa umiestňovali aj sakrálne drevorezové obrazy. Obrázky menších rozmerov slúžili ako devocionáliá. Vo viere v ich ochrannú moc sa lepili na veko truhlice, zastokávali za zrkadlo, kládli mŕtvemu do hrobu. Početnú skupinu medzi drevorezovými obrázkami tvorili hracie a hádačské karty, vystrihovačky a pohyblivé obrázky. Kvôli pestrosti podôb a funkcií sa drevorez v ľudovom prostredí využíval až do začiatku 20. storočia.