ľudové tlače
(kramárska tlač)
tlačiarenská produkcia určená pre ľudové vrstvy. Za takú sa považovali letákové tlače, spevníky, púťové a jarmočné piesne, kalendáre, snáre, lacné vydania rozprávok, beletrie (tzv. grošové romány), náučných a zábavných publikácií, tlačí náboženského obsahu (obrázkov, modlitieb) a pod. Prvé tlačiarne na Slovensku vznikli v 16. storočí (Komjatice 1573, Trnava 1577, Bardejov 1577, Banská Bystrica 1577, Bratislava 1594), ale vydávanie ľudových tlačí sa rýchlo rozšírilo aj do iných miest. K najznámejším tlačiarom slovenských titulov (popri latinských, nemeckých a maďarských) patrili Brewerovci v Levoči (tlačiareň pôsobila v rokoch 1624 – 1747), Škarniclovci v Skalici (1769 – 1897), Macholdovci v Banskej Bystrici (1832 – 1940), Václav Jelinek v Trnave (1788 – 1841), Karol Salva v Ružomberku (1885 – 1906) a ďalší. Od roku 1869 začal vydávať Kníhtlačiarsky účastnícky spolok v Martine. Ľudové tlače sa predávali na trhoch a jarmokoch, ale aj podomovým predajom. K najznámejším šíriteľom slovenskej tlače na vidieku bol Matej Hrebenda-Hačavský (1796 – 1880). Ľudové tlače boli nielen zdrojom správ a poznania rôzneho druhu, ale vplývali aj na vývin folklórnej tradície a sú prameňom folkloristického výskumu.
tlačiarenská produkcia určená pre ľudové vrstvy. Za takú sa považovali letákové tlače, spevníky, púťové a jarmočné piesne, kalendáre, snáre, lacné vydania rozprávok, beletrie (tzv. grošové romány), náučných a zábavných publikácií, tlačí náboženského obsahu (obrázkov, modlitieb) a pod. Prvé tlačiarne na Slovensku vznikli v 16. storočí (Komjatice 1573, Trnava 1577, Bardejov 1577, Banská Bystrica 1577, Bratislava 1594), ale vydávanie ľudových tlačí sa rýchlo rozšírilo aj do iných miest. K najznámejším tlačiarom slovenských titulov (popri latinských, nemeckých a maďarských) patrili Brewerovci v Levoči (tlačiareň pôsobila v rokoch 1624 – 1747), Škarniclovci v Skalici (1769 – 1897), Macholdovci v Banskej Bystrici (1832 – 1940), Václav Jelinek v Trnave (1788 – 1841), Karol Salva v Ružomberku (1885 – 1906) a ďalší. Od roku 1869 začal vydávať Kníhtlačiarsky účastnícky spolok v Martine. Ľudové tlače sa predávali na trhoch a jarmokoch, ale aj podomovým predajom. K najznámejším šíriteľom slovenskej tlače na vidieku bol Matej Hrebenda-Hačavský (1796 – 1880). Ľudové tlače boli nielen zdrojom správ a poznania rôzneho druhu, ale vplývali aj na vývin folklórnej tradície a sú prameňom folkloristického výskumu.