• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

chomút

chomút

chomút 800 557 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

chomút

(chimit, chomont, kunsko jarmo)
základná časť konského postroja položená na krku koňa. Pred rokom 1000 sa kone zapriahali pomocou remeňa natiahnutého na krku a upevneného do jarma. Chomút má pravdepodobne východný pôvod a považuje sa za ranostredoveký vynález. Prvé doklady o použití chomúta pochádzajú z 9.-11. storočia. V Európe sa rozšíril v 13.-14. storočí. Chomút, pod ktorý sa kládla mäkká kožená poduška (podklad, hlavnička, vankoš), tvorila drevená kostra obšitá kožou. K ostatným častiam konského postroja sa pripevňoval pomocou remeňov (bočníky) a k oju sa pripevňoval retiazkami. Zriedkavo sa chomút popri jarmici a jarme používal aj na priahanie hovädzieho dobytka. Používanie chomúta a podkov umožňovalo lepšie využitie konskej sily pri orbe, v doprave a pod. Chomúty vyrábali remenári a sedlári. Ich výzdobu tvorilo vybíjanie kovovými cvokmi. V jazyku folklóru sa chomút objavuje ako znak neslobody a podriadenosti. Rovnaký symbolický význam má aj jeho použitie so zábavnou funkciou v súčasných svadobných zvykoch – zakladanie chomúta na krk mladoženícha ako symbol straty jeho slobody. Tento zvyk na Slovensko prenikol približne v polovici 20. storočia z Čiech.

Kone zapriahnuté v chomúte. Heľpa (okr. Brezno), 1971. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Botík.
Kone zapriahnuté v chomúte. Heľpa (okr. Brezno), 1971. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Botík.

AutorJuraj Zajonc

Pozri aj
Literatúra

Beranová, M.: Zemědělství starých Slovanů. Praha 1980.
Dějiny hmotné kultury I(1), I(2). Praha 1985.